kozmonautov, ale z neho samotného sa vráti iba maličká kabínka, ktorá tvorí takmer zanedbateľný zlomok celkovej hmotnosti rakety, sa chmúrili tváre nielen vládnych úradníkov zodpovedných za financovanie kozmických letov, ale tiež vedcov, ktorým bolo ľúto nesmierneho množstva práce a materiálu premrhaného pre návratový modul, do ktorého sa vojdú sotva traja ľudia.
Tieto myšlienky vykryštalizovali do nápadu postaviť loď, ktorá síce bude štartovať vertikálne ako raketa, ale vďaka tomu, že bude pristávať ako lietadlo, teda horizontálne na kolesový podvozok, ju bude možné využiť viackrát a do jeho priestoru sa vojde viac členov posádky aj užitočného zaťaženia. tak vznikol americký raketoplán, opakovane štartujúci do vesmíru.
Najťažšou úlohou bolo vymyslieť tepelný štít na jeho spodnú časť, ale i s tým sa vedci vysporiadali, keď spodok trupu nechali polepiť malými keramickými doštičkami schopnými odolať extrémnym teplotám vznikajúcim pri vstupe do atmosféry. Na svet prišiel raketoplán, čiže Space Shuttle a začal lietať svoje prvé misie. V októbri roku 2000 to už bolo úctyhodných 100 letov.
V roku 1981, 12. apríla odštartoval prvý z budúcej päťčlennej flotily, raketoplán Columbia, na skúšobný let do vesmíru. Počas dvoch dní sa mal dostať na obežnú dráhu a potom pristáť - všetko prebehlo úspešne, a tak len STS-1 zahájil novú éru amerického vesmírneho programu. Už v novembri toho istého roku sa Columbia vzniesla k oblohe ešte raz - teraz už mala na palube prvý vedecký náklad a bol vyskúšaný aj prvý manipulačný systém - tzv. kanadská ruka. Prvé štyri lety vykonala Columbia s dvojčlennou posádkou - veliteľom a pilotom a v roku 1982 letela do vesmíru so štyrmi ľuďmi. Počas tohto letu vypustila posádka na obežnú dráhu dva komerčné komunikačné satelity. V polovici roku 1983 sa konečne do vesmíru dostala prvá občianka USA - Sally K. Ride a tento let bol zároveň prvým letom päťčlennej posádky. V rokoch 1984 - 1986 boli misie raketoplánov označované už iba číselným kódom. Prvý z nich mal ďalší primát - jeho dvaja kozmonauti sa ako prví vynorili z kabíny do kozmického priestoru na pracovnú vychádzku. V októbri 1984 odštartoval Challenger a niesol na palube sedem ľudí. Tento počet sa väčšinou dodržiaval až doteraz. Jednou z mála výnimiek je let lode Endeavour, ktorá dopravila na orbit ďalší diel medzinárodnej kozmickej stanice ISS. Tento modul bol veľmi ťažký a preto redukoval počet pasažierov na päť, aby tak ušetril na hmotnosti. Počas nasledujúceho roku 1985 sa bez akejkoľvek nehody uskutočnilo deväť misií - štyrikrát štartoval raketoplán Discovery, trikrát Challenger a dvakrát Atlantis. V januári 1986 potom ešte Columbia. Potom prišiel otras pre celý svet - 28. januára 1986 sa chystala na štart misia 51-L, raketoplát Challenger, ktorý mal na palube neobyčajnú pasažierku. Bola to učiteľka Christa McAuliffe, ktorá zvíťazila v celonárodnej súťaži o astronauta z radu laickej verejnosti. Malá, veľmi ľahko prehliadnuteľná závada však spôsobila výbuch nádrže s pohonnými hmotami a celý raketoplán bol 73 sekúnd po štarte rozmetaný po oblohe v strašlivom výbuchu. Toto nešťastie ochromilo americký program vesmírnych letov s ľudskou posádkou skoro na tri roky. Ak koncom septembra 1988 odštartoval z Kennedyho mysu raketoplán Discovery s päťčlennou posádkou, ktorá umiestnila na orbitálnu dráhu jednu družicu a vykonala rad vedeckých experimentov.
Jeden z najvýznamnejších letov v celej histórii urobil raketoplán Discovery v apríli 1990, keď pri misii STS-31 vyniesol na obežnú dráhu prístroj na pozorovanie blízkeho a ďalekého vesmíru - Hubblov ďalekohľad. Vo februári 1995 uskutočnil raketoplán Discovery počas letu STS-63 priblíženie k ruskej vesmírnej stanici Mir. S ňou sa potom v júni spojil raketoplán Atlantis a tak bola umožnená výmena posádky orbitálnej stanice. Bol to ďalší míľnik v americkom dobývaní kozmu - táto loď bola totiž stá s ľudskou posádkou, ktorá odštartovala z Kennedyho mysu.
Ďalšia stovka bola zavŕšená 10. 10. 2000. V tento deň odštartoval stý raz raketoplán. Bol to raketoplán Discovery. Z pôvodnej pätice však už do druhej stovky letov zostali po nešťastí Challengeru iba štyri raketoplány.
Dnes už, žiaľ, neexistuje ani Columbia. Prvého februára 2003 pri návrate raketoplánu do zemskej atmosféry došlo k tragédii. Nik zo sedemčlennej posádky nehodu neprežil. Havária opäť na nejaký čas zastavila všetky lety raketoplánov, až kým sa nezistí jej presná príčina.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
