na morskú pannu hore bez a dole s rybím chvostom atď. Ešte v 16. storočí švajčiarsky učenec Konrad Gesner vydal štyritisíc (!) stránkovú ilustrovanú knihu o živočíchoch "Historia animalium", v ktorej vážne opisuje takéto nadprirodzené bytosti. S pokrokom ľudských poznatkov bájne tvory skončili v ríši rozprávok, zachoval sa aspoň menom iba jednorožec a bosorky. Onen mytologický jednorožec býval zobrazovaný ako statné zviera s telom a hlavou koňa, na čele s dlhým priamym rohom, zadok mal ako jeleň a chvost ako lev. Bol dobráčisko, miloval nevinnosť a čistotu, s čím ťažko prežije ešte aj v rozprávke. Keď jednorožec stretol ctnostnú pannu, bez váhania si ľahol k jej nohám a zaspal. Háčik bol v tom, že len spiaceho jednorožca bolo možné zastreliť, čo poľovníci využívali.
Dnešný ozajstný jednorožec sa volá narval a patrí do skupiny dravých veľrýb. Na veľrybu je pomerne malý, meria len 4 - 5 metrov. Výnimočný je dlhým úzkym bodcom, ktorý samcom vyrastá z papule a smeruje dopredu. Bodec je pozmenený očný zub, vlastne kel, dlhý až dva metre. Pôvodne sa predpokladalo, že narval bodcom loví ryby alebo preráža ľad. Zistilo sa však, že je to výlučne iba zbraň, používaná pri súbojoch rivalizujúcich samcov.
Tak, ako ostatné veľryby i narval má vyvinuté len predné končatiny, upravené na plutvy. Chýba mu však chrbtová plutva, akú poznáme u príbuzných delfínov a kosatiek. Mäkká lysá koža je žltkasto biela s podlhovastými tmavohnedými škvrnami. Hrubá vrstva podkožného tuku slúži na teplenú izoláciu tela v ľadových vodách severných morí. Pružnosť tuku pomáha aj vyrovnávať rozdiely vonkajšieho tlaku, ktorým je organizmus vystavený pri potápaní. Narval je rozšírený v arktickej oblasti Atlantiku. Živí sa rybami, bezulitovými mäkkýšami (tzv. nahožiabre ulitníky), holotúriami (tzv. morské uhorky) a pod. Trúfne si aj na značne veľkú korisť, v jeho žalúdku boli nájdené raje trikrát širšie ako jeho ústa.
Narval je spoločenský tvor, v nezamrzajúcich zálivoch Grónska vytvára húfy až niekoľko tisíc jedincov. Narvalie pytačky sprevádza hlučný rituál samcov. Brezivosť samíc trvá asi desať mesiacov. Rodia jedno, avšak dobre vyvinuté mláďa, ktoré je dlhé ako štvrtina dĺžky matkinho tela. Mlieko obsahuje veľa tuku a je veľmi výživné, dojčené mláďa preto rýchlo rastie.
Grónski domorodci pôvodne narvala lovili pre mäso a tuk, bol ich hlavnou potravou. Olej používali aj na svietenie. V posledných desaťročiach zanechali domorodci primitívny spôsob života a prijali modernú civilizáciu s jej výhodami aj nešvármi, napr. fajčením a alkoholizmom. Opustili kožené strany i zimné príbytky iglú zhotovené zo snehu a ľadu, dnes bývajú vo vykurovaných domoch so zavedenou elektrinou. Stravujú sa viac dováženými potravinami ako vlastnými úlovkami a o málo chutné mäso narvala stratili záujem. Nanajvýš ho lovia pre kly alebo zo športu. Veľrybári uprednostňujú lov veľkých veľrýb pred malými narvalami, z ktorých získajú iba malé množstvo rybacieho tuku, tranu, pre ktorý hlavne lovia. Narvalovi blízko príbuzná je bieluha, čiže biela veľryba. Pomenovaná je podľa jednofarebnej žltkastobielej kože. Až na chýbajúci bodec sa vzhľadom, veľkosťou aj spôsobom života veľmi podobá narvalovi. Má pomerne málo tuku, preto ju veľrybári zriedka prenasledujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
