a snažiac sa kontrolovať, povie: "Nie." O malú chvíľu sa rodičia dozvedia s hrôzou o štvorke v žiackej knižke. Milí rodičia, poznáte to?
Končí vzájomná dôvera? Nič tak netrápi rodičov - presvedčil som sa o tom viackrát - ako klamstvá detí. A právom. Od chvíle, v ktorej si zvyknú na dvojtvárnosť, končí vzájomná dôvera a ovzdušie doma sa stane neznesiteľné. Rodičia však často zabúdajú, že práve oni majú dávať deťom príklad pravdovravnosti.
Zo skúseností vieme, že klamstvo je ľahko dosiahnuteľným prostriedkom obrany. Každý únik pred pravdou u rodičov ničí ich morálnu autoritu. Aj keď to dieťa ešte plne nechápe, predsa v hĺbke jeho srdca ostane bolestné rozčarovanie.
Dieťa nikdy neodpustí klamstvo. Všetko, čo hovoria rodičia, berie doslovne, či sú to sľuby, hrozby alebo predvídavosť. Malé ratolesti veria rodičom každé slovo a sú neraz ochotné pustiť sa aj do boja za to, že pravda je to, čo povedal otecko alebo mamička. Keď sa dozvedia, že rodičia klamú, prežijú hlboké rozčarovanie a sklamanie, i keď to navonok nedajú najavo.
Nikdy neklamme dieťa len preto, aby sme sa od neho dozvedeli niečo, na čom nám veľmi záleží. Chráňme sa tiež klamstiev, ktoré vyplývajú zo zle chápanej rodičovskej lásky, keď napríklad chceme chrániť dieťa pred trestom v škole alebo ho chceme donútiť, aby užilo lieky.
Často sa stáva, že rodičia, medzi ktorými "to neklape", učia deti zatajovať isté veci: "Len to nepovedz otcovi," alebo naopak, "len to nepovedz mame!"
Keď chceme deti naučiť pravdovravnosti, máme dať nielen príklad, ale pritom ich musíme naučiť aj nenávidieť klamstvo a milovať úprimnosť, ku ktorej ich však musíme viesť vlastným príkladom.
Nikdy nechváľme dieťa za to, že sa lžou dostalo z nepríjemnej situácie, alebo vrátilo od dverí neželanú návštevu. Vytrvalo odsudzujme každú nečestnosť, každé podvádzanie pri hre alebo v škole ako je odpisovanie úloh - stáva sa to dosť často, - hoci to môže mať za cieľ pomôcť kamarátovi a predovšetkým odsudzujme hromadné spoločné podvádzanie.
Ukážme deťom, že toto všetko škodí všeobecnému dobru. Nikdy im nepripomínajme možnosť klamania výrazom: "Len klam!" Lepšie je povedať: "Som presvedčený, že povieš pravdu." Keď je jasné, že dieťa klamalo, treba ho potrestať, ako za každé iné previnenie. Zapamätajme si, že výchova bez trestu nie je výchovou!
Nesmieme dopustiť, aby u dieťaťa vznikol dojem, že s nami ľahko "vykývalo". Využime rôzne prostriedky, aby sme dieťa priviedli k priznaniu viny. Hovorme však s ním láskavo, chváľme odvahu tých, ktorí sa vedeli priznať, ale nevyhrážajme sa, najmä nie ťažkými trestami, ktoré môžu zanechať u dieťaťa ťažké zdravotné následky.
Na záver sa žiada zdôrazniť: Smútok po klamstve je dobrým znakom toho, že dieťa má vedomie viny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
