omnoho viac a vychádzajú z zo stáročných pozorovaní. "Lepšie je vidieť vo februári hladného vlka na chotári, ako človeka v košeli", či "Ak sa mačka ohrieva vo februári na slnci, v marci pôjde zasa za pec", čítali vo svojich kalendároch naši predkovia. Tradovalo sa, že koľko dní spieva škovránok pred Hromnicami (2.2.), toľko bude po Hromniciach nemý. Podľa starej povery nemá sa sliepka nasadiť 14. februára, lebo sa vraj vyliahnu slepé kurence.
K jednotlivým februárovým dňom sa viažu samozrejme aj ďalšie charakteristiky, ktoré uvádzali staré kalendáre. Napríklad "o Dorote uschne košeľa na plote" (6. 2.- Dorota), "ešte je kožuch v móde" (11. 2. - Dezider), "drozd si už pospevuje" (19. 2. - Vlasta), "zem kopnie, ľad slabne" (24. 2. - Matej), "pluhy von z kôlní" (27. 2. - Alexander), "netopier sa budí" (28. 2. - Zlatica). Podľa storočného proroka ak sú v tomto mesiaci silné nočné vetry, býva v roku veľa ovocia a opačne, ake je takých nocí málo, zima prichádza v máji, písalo sa napr. v Domovej pokladnici pre štyrmi desaťročiami.
Vrtochy počasia nie sú v histórii ľudstva ničím novým. Na vlastnej koži to predkovia pocítili i 10. februára 1398 vo forme silnej búrky na mnohých miestach krajiny. Po búrach prišli také ukrutné mrazy, že dobytok v maštali zamŕzal. Hovorilo sa, že nastal koniec sveta. Úplným opakom za zaskvel február v roku 1520 - veľké teploty prekvapili všetkých. Krutá dohra hračky počasia prišla v máji - tuhé mrazy mali zničujúci vplyv na úrodu. V Európe nastal hlad a ľudí kosil mor. O rok neskôr február znova zavtipkoval - namiesto zimy bolo a teplo, kvety začalo rozkvitať. Zato o 33 rokov neskôr, v roku 1554, na Hromnice udreli tuhé mrazy. Následok bol znova neradostný - pomrzli vinohrady i mandľovníky, ale aj broskyne a marhule. Iného rázu bol február roku 1581. Krajinu zasiahli 27. 2. obrovské povodne, v Prahe dokonca sa do Vltavy zrútilo niekoľko domov a zahynulo vyše 150 ľudí. Veľké povodne zaznamenali koncon februára aj v roku 1784.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
