ženu nemusí byť úplná vernosť biologickou výhodou. Muž, ktorý je väčší, silnejší, alebo sa len častejšie ukazuje v televízii, alebo na verejnosti, môže ponúknuť selektívne výhody potomkovi ženy, ktorá má šťastie a naďabí na neho niekde v spoločnosti. Helen Fischerová, americká odborníčka na ľudskú sexualitu, tvrdí: "Ženy na celom svete inklinujú k mužom, ktorí majú postavenie, peniaze a vplyv."
Moc a potencia súvisia
Muži, ktorí získajú postavenie, majetok a vplyvy, majú aj vyššiu hladinu mužského pohlavného hormónu testosteronu. To je možno dôvod, prečo sídlo vlády, Washington, platilo za semenisko nemravnosti už v 19. storočí. Sexuálne pokušenia, s ktorými sa stretávajú slávni a mocní ako John F. Kennedy alebo aj Clintonov poradca Dick Morris, nedokážu vedci popísať a analyzovať, tvrdí Bernie Zilbergeld vo svojej publikácii "Nová mužská sexualita". "Podľa mňa majú vysokú hladinu testosteronu a sú ochotní riskovať. Sú to ľudia príťažliví, nabití energiou, okolo ktorých sa sústreďujú menej výrazní jedinci. Ich manželstvá nepripomínajú nič z toho, čo poznáme."
To, čo píše Zilbergeld, neplatí iba vo Washingtone a medzi politikmi, ale aj vo svete podnikania. Najnovším faktorom, s ktorým sa musí verejnosť nejako vysporiadať, je najmodernejšia technika. Tá v niektorých prípadoch cudzoložstva uľahčila, v iných zase skomplikovala. Partner, ktorý neodpovedá, ak mu volá manželka na mobilný telefón, ktorý stále nosí vo vrecku nohavíc, sa logicky ocitne v podozrení, že mal v inkriminovanom čase vyzlečené nohavice.
Analýza niekoľkých mimomanželských afér, ktorých účastníci skončili v ordinácii terapeutov ukazuje, že neverníci sú obvykle odhaľovaní starými známymi spôsobmi: súkromnými detektívmi, podľa telefónnych účtov alebo lístkov zabudnutých vo vreckách, či v dôsledku klasickej chyby, akou je zdôverenie sa priateľovi. Aby sa muži vyhli konfliktom, návštevám manželky u milenky, v poslednom čase sa utiekajú k inštitúcii prostitúcie a verejných domov. V tomto prípade nehrozí, že by sa manželka stretla so ženou, s ktorou spáva manžel bežne v spoločnosti alebo na schôdzi rodičovského združenia. Podľa poznatkov psychologičky Shirley Glassovej muž si povie: "Keď si za to zaplatím, nevyplynú z toho pre mňa žiadne záväzky a neublíži to môjmu manželstvu." Lenže jeho žena to nepokladá za prednosť. Väčšina mojich pacientiek sa za to hanbí. "Návštevy u prostitútky totiž žene ukážu, že s jej manželom to nie je celkom v poriadku," tvrdí sociológ z Washingtonskej univerzity Pepper Schartz. "Mimomanželská aféra jej naopak naznačí, že niečo nie je v poriadku s ňou samou."
Šesť druhov nevery
Helen Fischerová rozlišuje šesť druhov nevery. U troch z nich muž či žena niečo hľadajú: krajší sex, pocit, že sú žiadúci a atraktívni, alebo obdiv a úctu, ktorú im manžel či manželka za posledných dvadsať rokov mnohokrát prejavujú len s veľkou námahou. Niektorí si začnú vzťah s rozhorčenia na svojho partnera, iní majú vo zvyku skončiť flám v cudzej posteli a ráno majú obrovské okno, pokiaľ ide o udalosti predchádzajúceho večera. Niekedy môže človek vzplanúť pre niekoho úplne cudzieho, ktorý pre neho v danej chvíli reprezentuje spriaznenú dušu.
Sex je primárnym cieľom iba u jednej z týchto kategórií, čo podľa názoru britskej sociologičky, špecializujúcej sa na cudzoložstvo, Anette Lawsonovej, nijako neprekvapí. Týmto prípadom je podľa nej partnerský vzťah, v ktorom pre muža prestáva byť prijateľné dotýkať sa tela vlastnej ženy alebo družky. "Predmet", o ktorého výmenu vo vedľajšom vzťahu ide, podľa nej už nie je sex, ale dôvernosť. Dnes už totiž najhlbšou zradou nie je zrada tela, ale zrada srdca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
