odštiepenckej frakcie v HZDS sú udalosti, ktoré zásadne preformátujú programové "harddisky" smerom do zahraničnej i vnútornej politiky.
Iracké uznesenie nie je ideálne, ale dobré. Fixuje Slovensko ako spoľahlivého spojenca dominantnej svetovej mocnosti a vymedzuje aj našu pozíciu pri tvarovaní Európskej únie. Slovensko bude, a pravdepodobne nie iba jedno volebné obdobie, na strane takého modelu usporiadania EÚ, ktoré v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky preferuje atlantický vektor. Aj taký je odkaz štvrtkového hlasovania v NR SR - pre strany a politikov, čo rozhodnutie urobili, je zaväzujúce.
Koaličný a opozičný rozkol, ktorý k výsledku viedol, je možné vnímať tiež pozitívne, ale má aj záporné stránky. "Strata" 13 hlasov KDH nie je nič podstatného ani pre koalíciu, ani pre jej atlantické vychýlenie. Mikloško vysvetlil "odopieračstvo" výhradami svedomia. Ten najhlbší dôvod je ale odpor pápeža a slovenských biskupov. A pod tým sa ešte možno skrýva aj lacná "úlitba" verejnej mienke, zmietajúcej sa v protivojnovej hystérii. KDH však zostáva vypočítateľné a žiadne prekvapenia nehrozia. Naopak, vo všetkých iných otázkach s výnimkou vojny je možné s KDH pre túto líniu počítať. Nemá pravdu analytik Samson s tvrdením, že bez HZDS sa už koalícia pri podobných rozhodnutiach nezaobíde.
"Záskok" skoro polovice HZDS znamená ale najrazantnejší pokus o prelomenie izolácie hnutia. Šestnásť poslancov HZDS preukázalo koalícii službu, na akú sa nezabúda, a teda bude mať konzekvencie. Je jasné, že manéver bol predjednaný nielen s tkáčovcami, ale ešte aj štvornásobne poistený v tábore mečiarovskej väčšiny. Cena, ktorá bola dohodnutá, zostáva odvrátenou stránkou príbehu. Výmenné obchody sú v politike bežné, niektoré však, vzhľadom na pozadie aktérov, môžu vyzerať negustiózne. Vyrysovanie dobrej zahraničnopolitickej línie posúva hladinu prípustnej tolerancie pre takéto kšefty, nemôže však byť bezmedzná... To sa týka takých záležitostí, ako je napr. imunita v nejakých budúcich stíhaniach, eventuálne zastavenie už prebiehajúcich...
V prípade Tkáčových platformistov má obchod svoju verejnú tvár - dostali de facto záväzné prísľuby na vytvorenie klubu. Keby sa chovali "potiažisticky", mohol im byť klub, so všetkými výhodami s ním spojenými, odopretý. Povedzme, že je to regulárny politický barter. Navyše, doteraz sa exilovým skupinám v NR SR, pokiaľ splňovali predpísané kvórum 8 (predtým 5), vždy vychádzalo v ústrety.
Práve v tom je však aj problém. Z hľadiska kvality slovenskej demokracie, ale aj voličskej verejnosti nie je množenie klubov delením nič príťažlivého. Opustiť politický prístav s delegovaným mandátom občanov pol roka po voľbách je v istom zmysle parodizácia politického systému. Nech sú kontexty akékoľvek, dokonca nech sa kontext volá aj Mečiar. Reči o tom, že stanovy sú nedemokratické a že HZDS je v izolácii a že nie je schopné sebareflexie a že sa tam nekomunikuje, to sa predsa nedá brať vážne. Všetci jedenásti do nohy o tom všetkom vedeli nie pred týmito voľbami, ale už pred bývalými. Vešať tieto "dôvody" dnes občanom na nos je urážka ich inteligencie.
Subjekty parlamentného života by sa mali kryť so subjektami, ktoré sa do parlamentu dostali. Niežeby neboli mysliteľné výnimky (napr. vznik HZDS v r. 1991 sa nemohol riešiť inak), je však nesprávne a škodlivé, ak sa z legalizácie nikým nevolených klubov stáva akceptovaná norma. Takýmito postupmi sa znehodnocuje volebný akt ako zásadný systémotvorný prvok - ako rovný s ostatnými zrazu politizuje subjekt, ktorý nikto nevolil. To je rozdiel oproti mandátu jednotlivcov, ktorí, samozrejme, majú legitímne právo v parlamente ostať - osoby boli zvolené, nový subjekt ale nie.
Na tom nič nemenia ani vyhlásenia uprchlíkov, že zatiaľ zostávajú členmi HZDS. Vidíme "fungel" nový ťah - hromadný odchod z klubu, ale nie zo strany. Takže HZDS by malo mať 2 kluby. Áčko a béčko, napríklad. Alebo sebareflexívny a nesebareflexívny - je to proste cirkus. Vrcholom sú kreácie Rudolfa Žiaka, ktorý ešte v utorok poučoval budúcich zbehov, že "ak budú mať iný program, mali by vrátiť mandát". Nuž, mal by ísť príkladom, ale asi bude trvať na tom, že on iný program nemá.
Samozrejme, Tkáčova skupina smeruje k založeniu novej strany. Okolnosti jej vzniku i kľúčové postavy - Kiňo, Brhel, Polka, Gabriel - ju predestinujú do polohy, blízkej súčasnej koalícii. Ich osamostatnenie formuje dôležitý "záložný súbor" pre kauzy koaličných kríz resp. alibistických prístupov, nie však alternatívu za niektorú z vládnych strán.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
