navrhnutých prvých 16 článkoch tomu tak nie je. Poslanci Ján Figeľ a Irena Belohorská zároveň privítali, že navrhnutý text ústavy zdôrazňuje národnú identitu členských štátov EÚ.
Prvú časť európskej ústavy predstavil vo štvrtok na plenárnom zasadnutí Konventu jeho predseda Valéry Giscard d´Estaing, diskutovať sa o ňom bude na ďalšej plenárnej schôdzi koncom mesiaca. "Tieto články odrážajú v mnohom aj slovenské cítenie, či už ide o národné tradície, históriu, rovnocenné postavenie jednotlivých komunít v štáte, otázku sociálnej Európy," reagovala na návrh Belohorská. Podľa Figeľa ide o dobré východisko pre ďalšiu diskusiu.
Obaja si myslia, že by európska ústava mala obsahovať zmienku o Bohu, ktorý však Giscardov návrh neobsahuje. "Myslím si, že zmienka o úcte k náboženstvu by tam mala byť," uviedla Belohorská. Podľa Figeľa by to mohlo byť istým zjednocujúcim prvkom. "Podporujem, aby v spoločnej európskej ústave bola zmienka o Bohu, respektíve odvolanie sa na náboženské korene. Práve zmienka o spoločných koreňoch, respektíve o Bohu, ktorý je veľmi dôležitou hodnotou pre veľkú časť obyvateľstva, môže priniesť jednotiaci prvok pre rôzne kultúry," povedal Figeľ.
Nejde pritom len o kresťanskú kultúru, ktorá je v Európe väčšinová, ale aj židovskú, islamskú a iné, ktoré práve spoločná duchovná väzba môže vťahovať do spoločnej harmónie, vysvetlil predseda zahraničného výboru NR SR.
Slovenským členom Konventu sa páči, že navrhnutý text ústavy hovorí o zachovaní národnej identity členských štátov a nadradenosti národného občianstva pred európskym. "My samozrejme presadzujeme princíp národných štátov, takže budeme trvať na národnom občianstve ako prvom," povedala k tomu Belohorská. Figeľ súhlasil: "Je to veľmi dôležité pre samotnú podstatu európskej integrácie, má ísť o jednotu rôznorodosti, nie o uniformitu. Ak by Európa strácala pestrosť rôznych identít, strácala by nielen svoju atraktívnosť, ale aj skutočnú silu - kultúru," myslí si Figeľ. Treba podľa neho správne vyvážiť princíp zachovania národných identít so zjednocovaním, čo je možné za jasného vymedzenia kompetencií, politík a inštitúcií. Toto vymedzenie v prípade kompetencií obsahujú ďalšie navrhnuté články.
Prvý zo 16 navrhnutých článkov definuje samotnú úniu, druhý sa týka hodnôt, na ktorých je založená, tretí pojednáva o cieľoch únie. Ďalšie články dávajú EÚ právnu subjektivitu, definujú občianstvo únie a prvýkrát v histórii zmlúv o EÚ zhŕňajú kompetencie a rozdeľujú ich medzi inštitúcie a členské štáty. Podľa prvého článku únia vznikla na základe vôle národov a štátov Európy budovať spoločnú budúcnosť. Členské krajiny by v nej mali koordinovať svoje politiky a niektoré spoločné kompetencie by sa mali vykonávať na "federálnom základe". "Únia by mala rešpektovať národnú identitu členských štátov" a mala by byť otvorená všetkým európskym krajinám, ktorých ľud zdieľa rovnaké hodnoty, uvádza sa v návrhu prvého článku.
Ostro sledovaný druhý článok venovaný hodnotám neobsahuje zmienku o náboženstve, hoci to viacero členov Konventu požadovalo. Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, vlády zákona a rešpektovania ľudských práv, ktoré sú spoločné pre členské štáty, píše sa v druhom článku. Do pondelka 17. februára môžu členovia Konventu podávať k navrhnutému textu pozmeňovacie návrhy. Na nasledujúcom plenárnom zasadnutí Konventu (27. - 28. februára) sa potom bude diskutovať o možných zmenách prvých článkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
