aj ja vyzerala tak ako ony..." Aby sa aspoň trocha priblížili k svojim idolom, rozbehnú sa na prvý kurz aerobiku alebo do prvej posilňovne. Po usilovnom cvičení si rezervujú miesto v neďalekom soláriu, aby ich pleť aj v zime mala ten správny odtieň a nezabudnú ani na hodinku so skúsenou kozmetičkou. To je tá správna cesta, aby človek vyzeral tak, aby sa páčil sám sebe. Na druhej strane sú medzi nami ľudia, ktorí si zvolia pasívny spôsob k dosiahnutiu vytúženej postavy. Častokrát ich rozhodnutie nezodpovedá skutočnosti a vedie k ochoreniam psychického rázu, ktoré môžu končiť tragicky. Ide o anorexiu alebo bulímiu. A práve o problémoch spojených s týmto pasívnym a neprirodzeným chudnutím sme sa porozprávali so zdravotnou sestrou psychiatrickej ambulancie polikliniky Východ - Andreou Bučkovou.

Aký je rozdiel medzi anorexiou a bulímiou? Aké sú ich prejavy?

- Bulímia je vlastne nadmerné prejedanie sa. Postihnutý skonzumuje nadmerné množstvo jedla a následne ho ide vyvrátiť. Naopak anorektici chuť do jedla stratia alebo jedlo vôbec nekonzumujú, čím rapídne klesá telesná hmotnosť. Pri obidvoch chorobách ide o veľký nápor na organizmus. Pacientky majú problémy s nepravidelnou menštruáciou, oslabenou imunitou, vytvoria sa im kruhy pod očami a ochabne im koža. Registrujeme zhoršenie prospechu v škole, zúženie okruhu známych a samozrejme zníženie koncentrácie a telesných síl.

V akom veku najčastejšie sa tieto choroby objavujú? Stretli ste sa s nimi aj u chlapcov?

- S týmito chorobami za nami chodia väčšinou dievčatá v pubertálnom veku, od tých 14 do 18 rokov. Nestretla som sa s prípadom, že by na jednu z týchto chorôb trpeli chlapci. Čo sa týka anorexie, pacientky majú pocit, že sú obézne, pričom ich váha často neprevyšuje 40 - 45 kilogramov. Majú svoje vzory, ktoré chcú kopírovať a riadia sa pravidlom: 'čím chudšia tým krajšia'. Alebo trpia nejakou depresiou a anorexia je iba sprievodný jav. Častokrát to vedie až k extrémom. Mali sme tu jednu pacientku, ktorá si myslela, že je obézna, pričom vážila necelých 34 kilogramov. Pohľad na ňu bol strašný. V nejednom prípade sa k týmto chorobám pridružia ďalšie. Neliečená anorexia alebo bulímia môže viesť k smrti.

Keď si teda človek uvedomí, že potrebuje pomoc, musí prísť na vyšetrenie s rodičmi? Čo k vyšetreniu potrebuje?

- Nie, hneď je potrebné vyšetrenie psychiatrom alebo ústavná liečba. Niekedy pomôže aj psychológ. K nám sú vo väčšine prípadov pacientky poukazované ošetrujúcim lekárom. Ale ak sa pacientka rozhodne pre návštevu psychiatra sama, nestretne sa tu so žiadnymi prekážkami. Je lepšie, keď na vyšetrenie príde sama, pretože sa viac "otvorí". Je potrebné aby so sebou mala preukaz poistenca a snahu sa vyliečiť. Sprievodný lístok k vyšetreniu nie je potrebný. Neskôr po prvom alebo druhom vyšetrení pacientku poprosíme, aby poslala rodičov, pretože je dôležité získať objektívne informácie. Ale toto sa robí už bez prítomnosti pacientky. Samozrejme, prinútiť ju k tomu nemôžeme. Záleží iba na nej ako bude spolupracovať.

Ako prebieha liečba týchto chorôb?

- U psychológa liečba prebieha verbálnou formou. Psychológ sa snaží pacientke vysvetliť podstatu choroby, jej následky a snaží sa, aby pacientka pochopila, že svojim konaním ohrozuje svoj život. U nás je rozhovor spojený s liečbou a terapeutickým vedením. Pri prvej návšteve zistíme sociálnu a osobnú anamnézu. Potom nasleduje rozhovor s lekárom, ktorého bude zaujímať vzťah s rodičmi, partnerom ak nejakého má a vzťah k škole. Pacientky sú pri prvých návštevách uzavreté, ale potom sa uvoľnia a komunikujú. Ak je potrebné predpíšu sa lieky a začne sa s liečbou, ktorá môže trvať aj rok.

Čo v prípade, že liečba nezaberie?

- Máme dobré výsledky, čo sa týka ambulantného preliečenia. Všetko však záleží na snahe vyliečiť sa. Mali sme prípad, kedy pacientka svojvoľne po troch mesiacoch prerušila liečbu. Keď potom prišla, bola v takom zlom stave, že ju bolo potrebné hospitalizovať. Ak liečba ambulantnou formou nie je účinná, potom sa odporučí ústavná liečba. Avšak u nás v Košiciach chýba oddelenie, kde by sa špecializovali práve na tieto choroby. Preto by som odporučila liečenie aj mimo nášho mesta.

Aké je riziko, že sa pacientka aj po účinnej liečbe opäť stane anorektičkou alebo bulimičkou?

- Všetko závisí od toho v akom prostredí žije, s kým žije a aký má životný štýl. Pokiaľ je zo sociálne slabšej rodiny, riziko recidívy je väčšie. Väčšina z nich si však po liečbe uvedomí, že to čo robili nemalo žiaden zmysel.