"Medziročná úroveň inflácie 7,3 % je napriek svojej výške mierne nižšia, ako boli priemerné očakávania trhu a zodpovedá aj očakávaniam centrálnej banky," skonštatoval analytik Unibanky Viliam Pätoprstý. To, že rast cien bol ovplyvnený dereguláciami, potvrdzuje aj vývoj jadrovej inflácie, ktorá vykázala tempo rastu 0,9 %. "Takmer 70 % cenového nárastu spôsobili spomínané administratívne úpravy cien a ďalších 20 % úpravy nepriamych daní v neregulovaných cenách," uviedol analytik.
Podľa Michala Džačovského z Poštovej banky by v prípade vylúčenia vplyvu administratívnych zásahov celková cenová hladina vzrástla iba o 0,7 % oproti decembru 2002 a oproti januáru 2002 o 2,5 %. "Najviac sa zásah štátu prejavil pri cenách potravín," zdôraznil. "Ceny potravín po zásahu štátu vzrástli o 4,3 % oproti decembru 2002, avšak bez zásahu štátu by ceny potravín vzrástli len o 1 %, čo je dokonca menej, než priemerný rast zodpovedajúci januáru, po odpočítaní zásahov štátu, nakoľko zásahy štátu sa väčšinou konajú na začiatku roka," dodal.
Mário Blaščák z Ľudovej banky v tejto súvislosti pripomenul fakt, že deregulácia zasiahla najmä elektrinu a plyn, kde ceny medziročne vzrástli najvýraznejšie, a to o 15,4 %. "Regulované ceny preto podobne ako v roku 2001 stúpli o viac ako 20 % a ich vplyv na zmenu celkovej cenovej hladiny zostal naďalej významný," poznamenal.
Pohľad do štruktúry cenovej hladiny v minulom mesiaci poukázal na jeden pozitívny fakt, a to že inflácia si pravdepodobne aj v tomto roku zachová nákladovo orientovaný charakter bez významnejších dopytových tlakov. To by mohlo ovplyvniť aj rozhodovanie centrálnej banky o prípadnej úprave úrokových mier, i keď zmeny sa očakávajú až v neskorších mesiacoch. "NBS si pravdepodobne počká na sekundárne vplyvy deregulácií vo februári a v marci," myslí si Marek Gábriš z ČSOB. "Pôjde však stále o nákladové faktory, na ktoré nemá banka vplyv. V centre jej záujmu bude zahraničný obchod. Pokiaľ príde v priebehu prvých mesiacov tohto roka k zlepšovaniu deficitu zahraničnoobchodnej bilancie a posilňovaniu kurzu koruny, môže to viesť centrálnu banku k ďalšiemu zníženiu sadzieb o 100-150 bps v horizonte 3 až 6 mesiacov," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
