Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu. A nástupcu zatiaľ niet. Na Slovensku sa totiž rozpútala vojna sudcov.
Pravdu povediac, táto vojna má aj svoju pozitívnu stránku. (Možno preto ani pacifisti nedemonštrujú.) Nesie totiž v sebe istú nádej, že z vrcholu slovenského verejného života zmetie osobu, o ktorú sa bojuje. Slovensku by sa veru mohlo pritrafiť máločo lepšieho, ako vykopnúť do horúcich pekiel Štefana Harabina.
Pripomeňme si - 20. decembra bol síce Štefan Harabin zvolený Súdnou radou (SR) na ďalšie päťročné obdobie, vzápätí však túto voľbu spochybnil a napadol na Ústavnom súde protikandidát Sergej Kohut. K porušeniu jeho práv malo dôjsť tým, že nemal rovné podmienky v súťaži s Harabinom, nakoľko ten ako člen SR mohol hlasovať sám za seba (čo aj nepochybne urobil). Okrem toho sa cíti poškodený aj rôznymi sprievodnými okolnosťami - napr. že nebol o voľbe vyrozumený včas, nemohol si pripraviť program apod. Kohut ÚS žiadal, aby konštatoval porušenie jeho práv Súdnou radou a zrušil uznesenie o voľbe Harabina, čo by znamenalo de facto novú voľbu. ÚS pritom už vyhovel tej časti sťažnosti Kohuta, v ktorej žiadal odklad výkonu rozhodnutia SR - preto Schuster Harabina dodnes nemenoval. O merite sťažnosti však ÚS nerozhodol a verdikt odložil na 19.február.
O vážnosti kauzy svedčia bitky, ktoré šperkujú súboj - zástupca vedľajšieho účastníka Harabina, známa firma Šafárik, napadol senát, ktorý vydal "predbežné opatrenie", zo zaujatosti. Neprešiel, medzi prominentnými právnikmi však zaiskrili aj sporadické osobné výpady. Zástupca Súdnej rady, Ján Drgonec, tiež známa značka, označuje kauzu "v medziach štandardného nakladania s ústavou za najzávažnejší ústavný spor od vzniku SR". Kus pravdy môže mať - a pointou je už dnešný deň.
Už samotný odklad Harabinovho menovania, ktoré Schuster rešpektoval (hoci ho lámali, aby tak neurobil), totiž znamená, že keby Kohutova sťažnosť prešla, konfigurácia síl z prvej voľby sa v druhej nezopakuje. Harabin bol totiž členom zboru voliteľov, čiže SR, z titulu svojej funkcie predsedu NS. Tým však oddnes nie je a jeho kompetencie prebral podpredseda Majchrák. Takže ak Harabin vyhral voľbu o jediný hlas - vlastný - ten mu už v prípadnom repete bude chýbať. Odveký súper a doslova nepriateľ Majchrák ho voliť nebude, ani keby ho v kolese lámali. Musel by si teda hľadať ďalší hlas v SR, čo môže byť v tejto situácii dosť komplikované.
Vyhovenie sťažnosti by v ústavnej rovine mohlo znamenať revolúciu - spochybnené by totiž boli všetky voľby, v ktorých volená osoba mohla sama seba voliť. Teda napríklad aj parlamentná procedúra voľby ústavných sudcov, alebo ombudsmana, kde dnes úraduje živý príklad Kandráč, ktorý sám za seba ako poslanec HZDS celkom iste hlasoval, resp. mal tú možnosť. To by ale znamenalo v podstate protiústavnosť samotnej ústavy, kde v partii o Súdnej rade sa píše, že jej predsedom je predseda NS. To je ale nezmysel.
Navyše, takéto porušenia rovnosti prístupu k funkciám sú bežné aj inde. Napr. v ČR bude o dva týždne Klaus sám seba už po tretíkrát voliť za prezidenta, tú istú možnosť mali už aj Pithart a Moserová. Na strane druhej, filozoficky a morálne ide naozaj o nerovné podmienky - akosi z logiky veci vyplýva, že kvórum nie je pre dvoch kandidátov rovnaké, ak jeden je jeho členom a druhý nie. Súdna rada má naviac ešte to špecifikum, že je kvórom podstatne užším ako NR SR, a teda aj váha jedného hlasu je v ňom podstatne vyššia.
V politickej rovine by úspech Kohutovej sťažnosti priniesol veľkú úľavu. Harabin je skutočne to najhoršie, čo sa ešte vyvaľuje v slovenských ústavných vodách. Odhliadnuc od jeho fantazmagorickej sťažnosti do Štrasburgu, kde žiada od Slovenskej republiky 20 mil. Sk (za odvolávanie vládou), je najmä obrovskou brzdou reformných zmien v súdnictve. Je proti nim doslova programovo zaujatý, pričom existuje výrazné podozrenie, že napr. proti zavedeniu elektronickej podateľne na NS zápasí zo zištných a tých najprízemnejších dôvodov. Okrem toho je proti nemu hromadný návrh samotných sudcov na trestné stíhanie, čo je samo osebe abnormálne. Dá sa spokojne povedať, že kriminálny stav justície je do značnej miery aj dielom najvyššieho sudcu. Je takrečeno národnoštátnym záujmom Slovenska, aby ho poslali do čerta. Samozrejme, ak to len trochu ide a sťažovateľovi je možné vyhovieť.
V tomto zmysle má Drgonec naozaj pravdu - ide o najzávažnejšiu kauzu, veď na nej visí reforma justície. Inak angažmán Drgonca na strane Harabina je epizóda, ktorej sa dá v celom prípade rozumieť najmenej. Ešte menej, ako pokrúteným paragrafom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
