a techniky ozbrojených síl USA po našich cestách a železniciach. O niekoľko hodín vláda prepravu schválila. Proti boli iba dvaja ministri za KDH - Vladimír Palko a Martin Fronc napriek tomu, že pri hlasovaní o povolení preletov boli za.

Rozhodovanie o preletoch malo podľa ministra vnútra Vladimíra Palka aj humanitárny aspekt: "Povolenie sa odôvodňovalo aj možnosťou pristátí poškodených lietadiel a lietadiel so zranenými osobami." Rozhodnutie o povolení železničnej a cestnej prepravy vojenskej techniky USA už podľa ministra takýto aspekt nemá: "Preto som hlasoval proti povoleniu v súlade so svojím hlasovaním o vyslaní slovenskej vojenskej jednotky do Iraku, keďže vojnu v Iraku považujem za predčasnú."

Hovorkyňa ministra školstva Martina Fronca Dagmar Bolečková povedala, že minister hlasoval "v súlade so svedomím a podľa svojho presvedčenia."

Vláda o finančných otázkach nehovorila, poverila však ministra obrany, dopravy, zahraničných vecí a vnútra, aby pripravili podmienky na prepravu. Premiér Mikuláš Dzurinda o rozhodnutí informoval aj predsedu parlamentu Pavla Hrušovského a prezidenta Rudolfa Schustera. Hrušovský s rozhodnutím vlády súhlasí, ale myslí si, že politici naň málo pripravili verejnosť, pretože jej odpor proti NATO narastá.

Prezident Rudolf Schuster povedal, že vláda urobila krok, ktorý je plne v jej kompetencii a vie, že zvážila všetky okolnosti, ktoré so súhlasom súvisia. Povedal to hovorca hlavy štátu Ján Fulle.

Analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson hovorí, že vláda na nótu reagovala "dosť odvážne": "Vláda je v prekérnej situácii vzhľadom na rastúci počet odporcov proti NATO a stúpencov referenda." NATO podľa Samsona podporovala vždy stabilná tretina spoločnosti, tretina bola proti a tretina nemala názor. A práve posledná tretina sa teraz postavila proti NATO: "Podpora väčšiny je ale nové kritérium, preto aj vláda začala kampaň za zvýšenie informovanosti."

Hlasovanie ministrov za KDH považuje za nejednotné: "Ak podporujem nejakú krajinu vo vojne tým, že jej poskytnem vzdušný priestor, potom súhlasím s krajinou, že vojna, ktorú vedie je spravodlivá. Po takomto A by som mal povedať B."

Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré takúto nótu obdržali a okamžite na ňu reagovali: "Slovensko patrí k pevným spojencom USA, ktoré vedeli, že odpovieme kladne. USA tým pádom môžu nepriamo vyvíjať nátlak na ostatné krajiny."

Vojna podľa Samsona je už blízko: "Akonáhle sa počká do marca alebo apríla, tak v irackej púšti je 45 stupňov a tak sa nedá bojovať." Samson si myslí, že ak vojna nevypukne do začiatku marca, bude sa čakať ďalší polrok, kým sa ochladí.

Predseda brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák si myslí, že vláda mohla o téme aspoň chvíľu hovoriť s opozíciou. "Podstatne to zvýši riziko občanov Slvoenskej republiky, pretože cez nás pôjdu kontkrétne ciele na teroristický útok." Kaliňák hovorí, že Slovensko na taký útok nie je pripravené a on by si za súhlas vlády vypýtal od Američanov bezpečnostnú techniku alebo požiadal o personálne posilnenie počas transportu.

Rozhodnutie vlády ale Kaliňák považuje logické vzhľadom na to, že vláda už schválila prelet amerických lietadiel.

Minister obrany Ivan Šimko sa o americkej požiadavke dozvedel až na rokovaní vlády. Slová Roberta Kaliňáka o reálnych teroristických cieľoch považuje za nezmysel: "Už sme rozhodli o preletoch, čo je skoro to isté. Pri preletoch môžu predsa lietadlá pristáť alebo tankovať." Slovensko je na transport podľa Šimka pripravené: "Tak ako každá iná krajina v Európe." Podľa Šimka transporty cez Slovensko budú reálne prebiehať a súhlas vlády nepovažuje len za gesto.

ANO aj SMK prevozy podporili, komunisti nad súhlasom vlády vyjadrili rozhorčenie. Viliam Soboňa z HZDS povedal, že vláda ohrozila svojim rozhodnutím vstup Slovenska do Európskej únie, ktorý je preňho dôležitejší ako vstup do NATO.

* * * (DO RÁMČEKA)

Štátny tajomník ministerstva obrany Rastislav Káčer povedal, že zatiaľ ide len o všeobecnú požiadavku a žiaden konkrétny transport ešte Američania nežiadali. "Je to len teoretická možnosť - keby bolo treba prepravovať cez naše územie, aby to bolo právne ošetrené."

Cez Slovensko už niekoľkokrát prešli po železnici vojenské vlaky pri akciách v oblastiach bývalej Juhoslávie. Železnica je vzhľadom na prepravené množstvo zrejme najvýhodnejšia a najspoľahlivejšia. Ak budú v súvislosti s akciou v Iraku prechádzať cez nás vlaky a budú prichádzať k našim hraniciam z Čiech, ako v predchádzajúcich prípadoch, vstúpia na naše územie v Kútoch a vyjdu v Štúrove. Cez Slovensko by teda išli 181 kilometrov a vlaky by sa u nás zdržali ani nie štyri hodiny. Transporty tohoto typu majú na železnici prednosť, aby čo najrýchlejšie opustili Slovensko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.