stor. Za existencie tejto výroby pracovali na Slovensku 105 papierní z nich 17 v Šarišskej župe. Šariš, Spiš a Gemer mali pre túto výrobu dobré podmienky a v týchto župách bola aj väčšina slovenských papierní.
Sedemnáste storočie bolo poznačené častými stavovskými a reformačnými ťaženiami. Práve ony si vyžiadali zvýšenú spotrebu papiera na vydávanie kníh a písomností. Knihy sa väčšinou dovážali zo zahraničia a mali prevažne náboženské zameranie. Dokonca nevyhovovali miestnym podmienkam. Vplyvom toho vzrástla požiadavka na výrobu papiera na vlastnom území. Začali sa zriaďovať papierne a v 18. stor. už vyrobili toľko papiera, že stačil kryť vlastnú spotrebu a začal sa aj vyvážať.
V Šarišskej župe v dlhom historickom období pracovali tieto papierne: v Sabinove 1 (1644), Zborove (1660), Prešove (1697), Bardejove 1 (1722), Sabinove 2 (1744), Lipovciach (pred r. 1752), Hrabovci (1759), Bardejove 2 (1795), Lukove (1798), Sabinove 3 (1803), Šárovciach (1803), Bartošovciach (1833), Harvartove (1830), Olejníkove (1833), Brezovici (1833), Toryse (na rozhraní 18. a 19. stor.). Mohli existovať ďalšie, ale nezachovali sa o nich žiadne podklady. V 19. stor. pracovalo ešte osem papierní.
Všetky papierne mali rovnaké znaky: boli to najčastejšie drevené stavby s prízemím a vysokou dvojitou strechou. Dole sa nachádzali priestory na bývanie, miestnosti na manipuláciu s handrami, drvenie a lisovanie suroviny, miestnosť, v ktorej sa vyrábal zo suroviny papier a potom sa glejoval, ale aj priestory na balenie a skladovanie papiera. O usporiadaní papierne rozhodol majiteľ alebo papiernicky majster. Strešné priestory sa využívali na sušenie papiera.
Základnou pohonnou zložkou papierne bola voda a mlynské vodné koleso, ktoré do konca 18. stor. bolo len z dreva a jeho opravu si zabezpečoval sám papiernicky majster. Pomocou tejto ťažnej sily sa dávali do pohybu potrebné zariadenia papierne, najmä holender na drvenie a vypieranie handier.
V Sabinove výrobu papiera zabezpečovali až tri papierne. Prvá z nich bola situovaná južne od mesta smerom k Orkucanom a stála pri mlyne na mlynskom náhone. Bola známa už v roku 1644 a po nej ostalo pomenovanie jednej lokality "Papíreň". Nevie sa, kto ju dal postaviť. V roku 1684 patrila majstrovi Samuelovi Cziszerovi. Uvádza sa, že bola zničená povodňou. Jej majiteľ požiadal mesto o vybudovanie druhej, povyše tejto prvej. V roku 1759 bola už vlastníctvom spomínaného majiteľa, ale v roku 1770 patrila už Jakubovi Cziszerovi. Potom v roku 1805 ju vlastnil Klausman a v roku 1835 ju kúpil Abraham Spiegel. Od roku 1872 patrila Viliamovi Spiegelovi. Vyrobilo sa v nej za rok 240 q papiera a spotrebovalo 300 q handier. Pracovalo tam 13 ľudí, z toho 5 mužov, 4 ženy a 4 deti a ich zárobok sa pohyboval od 20 - 80 grajciarov. Zachovala sa z nej priesvitka s iniciálkami A. S. a nápis Zeben.
Tretia sabinovská papiereň bola postavená začiatkom 19. storočia na Toryse severne od mesta smerom na Peč. Novú Ves. Jej prvým majiteľom bol Štefan Demeter a zanechal z tejto doby priesvitku. Jej ďalším majiteľom sa stal jeho syn Gabriel a neskoršie Blaškovič. Nakoniec majiteľom všetkých troch papierní sa stal Abraham Speigel, ale ručná výroba tam bola len do roku 1870. V nej sa vyrobilo za rok 480 q papiera a spotrebovalo 600 q handier. Pracovalo v nej 7 mužov, 5 žien a 5 detí a ich zárobok bol od 20 gr. - 1,2 zlatých. V roku 1880 Viliam Spiegel a jeho spoločník tiež Viliam Sennenfeld z nej zriadili strojovú výrobu papiera. Svoju činnosť skončila začiatkom 20. storočia.
V okolí Sabinova bola papiereň v Olejníkove - Majdane. Výroba sa tam zabezpečovala ešte v 19. storočí a vie sa, že ležala na potôčiku Ľutinka. Severne od Sabinova bola papiereň v Brezovici. Dokazuje sa jej existencia v roku 1833 a tiež v roku 1858. Ostatné údaje o nej nepoznáme. V obci Torysa pracovali papiereň na rozhraní 18. a 19. stor. a spomína sa ešte v roku 1847. Zanikla pravdepodobne v roku 1875. V tejto papierni pracoval majster Šoltís a Alexander Podhorányi. Jej majiteľom bol Karol Ochotnický a Karol Bodnár. Ostatné údaje o nej sa nezachovali.
V roku 1697 pracovala papiereň aj v Prešove. Bola situovaná na Toryse, ale presné miesto sa nepozná. Nezachovali sa o nej žiadne iné podklady. Zanikla v roku 1714. Papiereň v Lipovciach pod Braniskom potvrdzuje len jeden cestovateľ cez Karpaty, a ten v roku 1752 zistil, že je situovaná pri potoku, ktorý nezamŕzal ani v zime. Potvrdzuje sa jej jestvovanie aj v roku 1805 a dokonca aj v roku 1863.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
