ľudí v našom zemepisnom pásme zle spí. Tretinu nehôd na cestách, ktoré sa skončili smrteľne, zapríčinila ospalosť vodičov. Francúzski odborníci upozorňujú na niektoré pravdivé a nepravdivé skutočnosti, týkajúce sa spánku. Čo je pravda a čo povera?
Najprospešnejší je spánok do polnoci.
POVERA: Nezáleží na tom, kedy ideme spať. Podstatné je ľahnúť si vtedy, keď vám to prikazujú vaše vnútorné biologické hodiny, najmä ak vám klesne telesná teplota.
Ľudia, zvyknutí chodiť spať neskoro a menší spáči zaspávajú až o jednej hodine v noci. Ak ale ideme spať na svitaní, má telo sklon bdieť: teplota sa zvyšuje a vylučuje sa hormón bdelosti - kortisol. Preto je potom spánok ľahký, prerušovaný a neobnovuje psychickú kondíciu.
Budiť sa každú noc okolo tretej hodiny nevadí.
PRAVDA: Psychiku najviac reštaurujú prvé cykly, v ktorých prevláda hlboký spánok. Ak nie sú prerušené, na ostatnom nezáleží.
Najlepšie je vstávať každý deň v rovnakom čase.
PRAVDA: Vaše biologické hodiny používajú rôzne signály, ktorým sa máme prispôsobiť. Zvonenie budíka je zo všetkých signálov najdôležitejšie. Ak sa neozýva pravidelne v rovnakom čase, všetky naše rytmy sa porušia a sme na ceste k nespavosti.
Keď sa v noci zobudíme, mali by sme vstať.
PRAVDA: Predovšetkým sa nemáme chytať nádeje, že okamžite znovu zaspíme. Tým sa iba nervovo rozrušíme a prehĺbime bdenie. Je teda lepšie vstať, čítať, počúvať hudbu a znovu si ľahnúť, ak je to možné do studenej postele až vtedy, ak sa spánok znovu ohlási.
Po teplom kúpeli sa lepšie zaspí.
POVERA: Zvýšenie telesnej teploty sťažuje zaspávanie, lepšie sa naopak usína pri nižšej teplote tela. Po piatej hodine popoludní by sme sa mali vyvarovať intenzívnej fyzickej činnosti, ktorá zahrieva organizmus. Pre toho, kto sa nebojí chladu, je lepšie chodiť bosý po dlaždiciach alebo si ľahnúť s neprikrytými nohami v miestnosti s maximálnou teplotou 17 stupňov Celzia.
Autor: ICA/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
