potopených lodí. Potápanie a pomocné prostriedky sa vyvíjali spolu s moreplavectvom. Hlavným cieľom pomocných prostriedkov bolo zabezpečiť bezpečnosť pod vodnou hladinou.
Potápačstvo v Stredomorí sa v minulosti považovalo za profesiu. Za vyzdvihnutie nákladu z hĺbky troch metrov patrila potápačovi tretina hodnoty nákladu. Ak sa musel ponoriť do hĺbky 7-metrov patrila mu polovička hodnoty nákladu. Začiatkom 16.storočia sa začali vyvíjať prvé potápačské zvony. Pod hladinou Temže strávil jeden a pol hodiny astronóm Edmond Halley. Zvon zásobovali vzduchom z hladiny, neskôr sa vzduch privádzal pomocou pumpy.
Vážnejší pokrok a vývoj potápania začal v roku 1715, keď John Lethbridge skonštruoval predchodcu pancierovaných skafandrov. Teoretické základy položil ešte v roku 1660 Robert Boyle. Ako prvý sa venoval problematike, ktorá vzniká pri podtlaku. Významným medzníkom vo vývoji ťažkých pancierových skafandrov bolo 19. storočie. V roku 1956 držal rekord príslušník britského námorníctva v hĺbke 75 metrov.
Pre kosti a kĺby nespôsobuje pretlak väčšie problémy, najviac sú zaťažené dýchacie cesty. Pri klesaní pod hladinu sa pri poklese o každých 10 metrov stlačia pľúca na polovičku svojho objemu. Pri hĺbke väčšej ako 75 metrov sa už prejavili vážnejšie problémy, človek upadával do bezvedomia. Tento problém bol neskôr prekonaný, keď sa namiesto čistého kyslíka začal používať zmes kyslíka a hélia. Zmes týchto plynov nemá ani pri vysokom tlaku toxické účinky. Nežiaducim účinkom hélia je, že jedlo má fádnu chuť a značne sa zmení aj ich hlas.
Tým sa neodstránili všetky nedostatky, ktoré bránia potápaniu do neobmedzených hĺbok. Ľudské telo neznesie, aby sa prudko potápalo do veľkých hĺbok a tiež sa prudko vynáralo na povrch. Potopenie do hĺbky 150 metrov trvalo 45 minút. Bezpečné vynorenie trvá ešte dlhšie, aby sa nepoškodil ľudský organizmus. Bolo by to neekonomické, preto ostávajú potápači dlhšiu dobu na dne mora. Po niekoľkohodinovej práci vstúpia do potápačskeho zvonu, na snímke je vnútrajšok pretlakovej kabíny z roku 1980.
Dnešné moderné materiály a technológie umožňujú vedcom skúmať moria aj v takých hĺbkach, čo v minulosti nebolo možné. Značný podiel má na tom aj výpočtová technika, vďaka ktorej nie je problém kontrolovať technické parametre. Ak dôjde k náhodnej poruche, potápač má dosť času, aby sa vynoril na povrch. Kedysi to tak nebolo a samotné potápanie predstavovalo väčšie riziko...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
