autá s pohonom všetkých kolies. Preto aj linkové a turistické autobusy majú podvozok z nákladných áut. Ja som tento problém nemal. Loď, na ktorej som býval, vyplávala z Reykjavíku a uberala sa okolo brehov Islandu, smerom na západ. Ráno o 10. hodine sme boli v najtesnejšej blízkosti Grónska. O 10.45 naša loď prekročila polárny kruh. Pri tejto príležitosti pripravil kapitán lode pre každého účastníka certifikát o významnej udalosti. Loď mala časový nábeh. Kapitán sa rozhodol pre spestrenie cesty zamieriť k plávajúcim ľadovcom. Kúpanie v lodnom bazéne na palube umocnené zážitkom, že v blízkosti nás, v oceáne, plávali nedohľadné plochy ľadovcov a po pravej strane sa objavovali vrcholce a fjordy severnej časti Islandu. Okúzľujúco pôsobilo islandské leto. Koncom júna a začiatkom júla vôbec nie je tma. O polnoci možno čítať a fotografovať. Na severe ostrova v tom čase slnko nikdy nezapadá. Svit kotúča pomaly slabne, akoby sa strácal a zrazu sa jeho kontúry zaostria, svit opäť zosilnie. Slnko začne stúpať vyššie, začína sa deň.
V sobotu ráno sme vplávali do nádherného širokého fjordu Eyjafjordur. Loď zakotvila v druhom najväčšom meste Islandu, Akureyri s 18 000 obyvateľmi. Leží len 70 kilometrov pod polárnym kruhom a je hlavným mestom severnej oblasti. Úhľadné zelené mestečko s najsevernejšou botanickou záhradou na našej planéte a najsevernejším osemnásťjamkovým golfovými ihriskom. K neďalekému očarujúcemu vodopádu Godafoss som sa dostal autobusom. Odtiaľ som pokračoval na východ k prírodnej rezervácii, jazeru Mývatn. Je domovom 14-tich druhov kačíc a iných operencov. Kŕdle vtákov a najmä ich vajíčka sú prínosom pre miestnych farmárov. Zberači ich začiatkom leta zbierajú a predávajú. V hniezde nechávajú 4 - 5 vajíčok, aby sa počet kačíc neznížil. Práve tieto kačice sa pri sťahovaní na juh zastavujú v Škótsku. Znečisťujú tunajšie rieky až do takej miery, že škótske paliarne whisky musia na čas prerušiť výrobu. Okrem nádherných ostrovčekov uprostred jazera turistov v jeho blízkosti nadchýnajú zoskupenia skál v podobe hradov a zámkov pod názvom Dimuborgin. Pokračujem ďalej okolo tiahnúcej sa skalnej trhliny s vodou horúcou okolo 70° C. Po odbočení napravo sa dostávam k sulfátovým poliam pod sopkou Krachla. Celá oblasť pôsobí na návštevníka ako neskutočný svet. Dunenie pod zemou, vystupovanie horúcej pary a sírového dymu s obrovským hukotom a silou ako z obrovských fabrických komínov. Určité miesta z bezpečnostných dôvodov prechádzam autobusom, výstup vonku je zakázaný. Zvedavo sa pozerám na elektráreň, kde je obrovský hukot. Využíva sa tu geotermálna energia, ktorá predstavuje hlavný zdroj, ale aj voda, ktorá vytápa väčšinu domov. Opäť sa voľne prechádzam. Bublanie v kráteroch, vyhadzovanie vriacej zeminy do okolia a sírny zápach bol taký silný, že niektorí turisti nedokázala cez určité oblasti prechádzať. Nebezpečné boli najmä miesta, kde sa pod nohami prepadala pôda a z plochy zeme sálala taká horúčava, že sa jej nedalo dotknúť rukou. Miestni obyvatelia tento jav podnes využívajú na pečenie chleba v horúcej zemi.
Zvláštna krása sulfátových polí bez akéhokoľvek života ma ohromovala svojou tajomnou hrôzou. Pár kamienkov horúcej síry, ktoré boli len pred chvíľkou dotvorené, som zodvihol. Budú mi aj doma pripomínať ostrov ohňa. Ešte krátke zastavenie pri krištáľovo čistej riečke Laxa, ktorá patrí k najznámejším lososím riekam na svete. A naozaj, akoby v nej vrelo. Hemženie a vyskakovanie. Zdá sa, že ryby vo vode nemajú miesta. Nečudo, že bohatí Američania a zbohatlíci z mnohých iných krajín sem chodia rybárčiť. Denný poplatok je "iba" 1000 USD. Nie so rybár, a tak odchádzam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
