najskôr rozšíril začiatkom minulého storočia v Anglicku a Amerike. Prianiu zasielaného v deň sv. Valentína sa začalo hovoriť "valentínky". Oslavy spojené so 14. februáraom majú korene v starovekom Ríme. Pravdepodobným predchodcom kresťanských osláv sv. Valentína bol pohanský sviatok, ktorý Rimania zasvätili bôžikovi pastierov Faunovi. Počas luperkálií, ako sa sviatok nazýval, sa mladí ľudia spájali do párov - každý s tým, koho mu určil žreb. Svojim sviatočným partnerom museli byť počas celých osláv verní.
Kresťania starobylý pohanský zvyk prevzali a spojili ho so svätcom Valentínom, mučeníkom žijúcim v čase vlády cisára Klaudiusa Germanika. Duševne chorý cisár sa vraj vtedy rozhodol zrušiť manželstvo, pretože ženatí muži podľa jeho názory neboli dobrými vojakmi. Kňaz Valentín však aj napriek zákazu milencov oddával. Cisár ho preto uvrhol do väzenia a po roku ho vyzval, aby sa zriekol kresťanskej viery. Keď Valentín odmietol, dal ho Klaudius Germanikus popraviť. Posledný odkaz, ktorý Valentín pred svojou smrťou 14. februára 269 poslal dcére väzenského dozorcu, končil slovami: Od Tvojho Valentína. Podľa legendy potom nad Valentínovým hrobom za rímskymi hradbami vykvitli ružové kvety mandľovníka.
Obdarovať v zime milovaného človeka kvetmi mandľovníka, ktorý symbolizuje sviatok zamilovaných, nie je jednoduché. Najčastejšie preto býva nahradený červenou ružou, ktorá tiež symbolizuje lásku a vášeň. Pre deň sv. Valentína je charakteristická predovšetkým červená farba. Romantické sú však aj kytice z oranžových, žltých a červeno žíhaných tulipánov, či kombinácia bieleho kosatca, orgovánu a šateru. Každý sviatok je veľkou príležitosťou pre pestovateľov kvetov aj pre odborníkov ovládajúcich umenie aranžovať túto živú krásu, aby predviedli nové druhy kvetov i novú, nápaditú väzbu kytíc. V Holandsku sa každý deň dražia kvety a okrasné rastliny od stoviek pestovateľov, rovnako ako produkty zahraničných producentov. Kvety a rastliny určené na dražbu sú umiestnené na dražobných vozíkoch pod veľkou tabuľou s dražobnými hodinami. Dražobný majster vyhlási na príslušnú časť ponuky najvyššiu cenu, ktorá sa ukáže na dražobných hodinách. Ukazovateľ začne klesať k nižším obnosom a zastaví sa na sume, ktorá je pre niektorého kupujúceho zaujímavá a prijateľná. Dražobné hodiny sú v súčasnosti plne riadené počítačom a sú napojené na administratívny systém. Akonáhle sa obchodník rozhodne niektoré z kvetín kúpiť, počítač jeho záujem spracuje a dodá zároveň faktúru. O celý systém predaja v Holandsku sa starajú dražobné družstvá.. Takmer tri štvrtiny kvetín, ktoré prechádzajú dražbami, sa exportujú do desiatok krajín sveta. Časť kvetín sa rozváža nákladnými autami s klimatizáciou, časť je prepravovaná letecky. Snahou je doručiť kvety do 24 hodín od okamžiku, kedy prejdú dražbou. Holandskí vývozcovia kvetov v spolupráci s Holandskou kvetinárskou kanceláriou tiež kupujúcim odporúčajú, ako majú s kvetmi zachádzať, aby vydržali čo najdlhšie. Nikdy nekupujte ruže so zavretými pukmi, alebo také, ktoré vyzerajú ochabnuto. Ak chcete odstrániť tŕne, požiadajte o to kvetinára. Dbajte na to, aby vo váze s vodou neboli listy. Vázu vopred vypláchnite vodou s troškou chlóru.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
