rakúsko-talianskej hranice. Vtom si Erika všimla vytŕčať z ľadu časť hlavy a pleca, opustili teda vyšliapaný chodníček a vybrali sa k tajomnému nálezu. Simonovci usúdili, že sa jedná o nešťastníka, ktorého tu zrejme nedávno zachytila lavína a pobrali sa celú vec ohlásiť do najbližšej dediny. Na miesto sa onedlho nahrnuli zvedavci i záchranári a snažili sa skostnatenú mŕtvolu vyslobodiť. Nikto z nich vonkoncom netušil, že sa práve pozerajú na mumifikované telo človeka, ktorý žil pred päťtisíc rokmi!
Žiaľbohu, podľa toho sa k nemu aj správali a pri vyslobodzovaní z ľadu mu odtrhli genitálie, poranili bok a zlomili ľavú ruku. Keď zošúverené telo dovliekli z jeho ľadového hrobu, ujali sa ho policajti, aby prešetrili, či naozaj ide o obeť lavíny. Do zápisnice okrem iného napísali: "V priesmyku Hauslabjoch bolo objavené telo muža nezistenej totožnosti. Podľa predmetov nájdených pri ňom možno usudzovať, že zomrel už v 19. storočí."
Znie to neuveriteľne, ale až po piatich dňoch sa tento fantastický nález dostal do rúk skutočnému odborníkovi, rakúskemu archeológovi Konradovi Spindlerovi. Tomu stačil jediný pohľad a hneď vedel, že sa nejedná o zasypaného horolezca, ani o obeť nehody z 19. storočia, ale o mŕtvolu z doby kamennej. Popularita ötztalskej múmie rástla závratnou rýchlosťou, každý sa na ňu chcel pozrieť a odfotiť si ju, dokonca jej vymysleli aj prezývku Ötzi. Fotenie však tím vedcov z Innsbrucku rezolútne zamietol, pretože už pri prvom použití blesku vyrazila Ötzimu na koži pleseň a tak ho umiestnili do mraziaceho boxu, kde mu vytvorili rovnaké atmosferické podmienky, aké mal vo svojom ľadovom hrobe.
Odborníkov z Innsbruckej univerzity spočiatku trápili dve otázky určiť čo najpresnejší vek pravekého muža a prísť nato, ako sa mohol zachovať v takom dobrom stave. Použitím rádiouhlíkovej metódy sa zistilo, že múmia pochádza z obdobia rokov 3300 3200 pred Kristom, čiže je stará vyše 5 000 rokov! Aj druhý problém sa napokon podarilo vyriešiť. Telo sa totiž nenašlo uprostred ľadovca, ale v skalnom žľabe na jeho okraji. Táto priehlbenina nemala nijaký prirodzený odtok, preto sa tu masy ľadu nepohybovali a Ötziho telo zostalo prakticky neporušené. Ak by bol vystavený silám pohybujúceho sa ľadovca, už by z neho dávno nič nezostalo.
Za použitia počítačovej grafiky, röntgenových lúčov a vedeckých pozorovaní zrekonštruovali vedci Ötziho telo i tvár a zistili zaujímavé skutočnosti. Dožil sa asi tridsať rokov, bol vysoký 150 centimetrov, mal oválnu tvár, dlhé vlasy a krátku briadku. Po celom tele mal záhadné znaky, akési tetovanie. Za ľavým kolenom krížik, na členku pásiky a na chrbte dlhé rovné linky, všetko modrej farby. Jeho zdravotný stav bol veľmi slabý. Niekoľko rokov pred smrťou trpel na zápal kĺbov a mal i črevné problémy, doprevádzané chronickými hnačkami. Navyše, tesne pred osudným výstupom utrpel vážne poranenia a osem rebier mal zlomených.
Objavilo sa viacero teórií, prečo sa Ötzi vybral sám tak vysoko do hôr, z ktorých sa už nikdy nevrátil. Pravdepodobne sa zaplietol do nejakej bitky s ľuďmi zo svojej osady (čomu nasvedčujú zlomené rebrá) a musel pred nimi ujsť. Zo sebou si stihol vziať luk z tisového dreva, medenú sekeru, dvanásť šípov, pazúrikový nôž, vak z teľacej kože a na chrbát krošňu zo smrekovcových dosák a zvieracej kože. Luku však chýbala tetiva, takže bol nepoužiteľný a ani funkčných šípov nemal dostatok, len dva mali pazúrikové hroty. O to sa opierajú zástancovia druhej teórie, ktorí tvrdia, že to bol lovec hľadajúci v horách materiál na dokončenie svojich zbraní. Úzky okruh vedcov prišiel s ďalšou hypotézou, že išlo o akéhosi šamana, alebo čarodejníka. Podľa nich tomu nasvedčuje Ötziho náhrdelník s mramorovou guľkou a spomínané tetovanie. Cestu do hôr odôvodňujú tým, že šamani často meditujú a vzývajú duchov na odľahlých miestach, ďaleko od ľudí. Jednoznačne najtrafenejšia domnienka hovorí, že je to múmia Egypťana ukradnutá z múzea a nastrčená do ľadovca, ako jeden veľkolepý podvod!
Nech už to bol lovec, šaman, či obyčajný pastier, faktom ostáva, že sa pri svojom náročnom výstupe dostal až k dnešnému priesmyku Hauslabjoch. Tu ho zastihla prudká zmena počasia, začalo husto snežiť a tak sa Ötzi snažil ukryť pred fujavicou v skalnom výbežku. Zjedol posledné kúsky sušeného mäsa a pár bobulí, zakryl sa pláštenkou z trávy a zaspal. Už nikdy sa nezobudil...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
