sveta. Napríklad v jaskyniach sa Sicílii nachádzali lebky vyhynutého trpasličieho slona, veľký otvor pre nos v lebke považovali za otvor pre oko. Z neznalosti anatómie usúdili, že je to hlava bájneho jednookého Kyklopa. Ani vtedajší vedci nechápali pôvod skamenelín. V tých časoch ešte nevedeli, že v geologickej minulosti väčšinu územia Európy zaplavovalo praveké more Tethys, ktorého pozostatkom je Stredozemné a Čierne more. Začiatkom treťohôr Tethys ustúpilo a na pevnine po sebe zanechalo vápencové a bridlicové sedimenty, často obsahujúce skamenelé odtlačky vyhynutej morskej fauny, ako trilobity, belemnity a graptolity. Tieto fosílie nemajú obdobu medzi súčasnými živočíchmi, ich pôvod bol pre vtedajšiu vedu záhadou. Učenci verili, že sú to výtvory tajomnej tvorivej sily prírody, vis plastica, a sú to akési jej hračky, lusus naturae.
Horlivým zberateľom skamenelín bol Johannes Bartolomej Beringer, vážený profesor prírodopisu na univerzite vo Würzburgu. V okolí tohto švábskeho mesta boli početné kameňolomy, bohaté na fosílie. Pán profesor nútil svojich študentov, aby ho sprevádzali na zberateľské výpravy, kladivkami otĺkali kamene a hľadali ukryté "hračky prírody". Ani v tých časoch študenti pracovnou horlivosťou a vedychtivosťou neprekypovali. Obíjať skaly sa im rýchlo zunovalo, a tak ich aspoň napadlo, ako si túto nepríjemnú prácu spestriť. Do kameňov ryli prečudesné fantastické obrazce, ako objímajúce sa žaby, kamenné slnko a mesiac, čudnú chrobač a záhadné znaky. Tieto svoje výtvory, nosili nič netušiacemu Beringerovi. Pán profesor bol údajnými nálezmi nadšený, napísal o nich a v roku 1726 aj vydal hrubú knihu. Keď jeho životné dielo vyšlo, škodoradostní žiaci mu podstrčili - kameň s otrasným nápisom "Beringer je somár". Učenec konečne pochopil, že sa stal obeťou surových žartov študentov a pokúšal sa, avšak neskoro, stiahnuť svoje dielo z predaja. Kniha sa stala, povedané dnešným jazykom, ozajstným bestsellerom, zabávala sa na nej široká verejnosť aj mnohí jeho neprajní kolegovia. Kniha však pritiahla pozornosť serióznych vedátorov na existenciu fosílií. Medzitým aj pokroky geológie poskytli vysvetlenie, že horniny, obsahujúce skameneliny sú vlastne bývalé morské usadeniny a fosílie predstavujú doklady o pradávnej morskej faune. Na základe týchto štúdií sa sformovala nová vedná disciplína paleontológia, náuka o vyhynutom tvorstve. Tak sa predsa len dôverčivý profesor Beringer, nevedomý iniciátor novej vedy, kladne zapísal do histórie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
