väčšinu vojenských pilotov.
Opatrenia prijaté po minuloročnej zrážke dvoch stíhacích lietadiel MiG-29 sú prevažne administratívne, tvrdia slovenskí letci. V médiách odznelo, ako dobre bolo zorganizované pátranie po pilotoch havarovaných lietadiel, v skutočnosti však pátrací vrtuľník nemal spojenie s pozemnými skupinami, na palube nebol ďalekohľad, chýbalo i zariadenie na nočné videnie.
Predpis pre používanie stíhačiek MiG-29 nemá ani každý tretí pilot. Predpis na modernizovaný variant lietadla nemajú piloti dokonca ani jeden. "Návod, ako na ňom lietať, sa šíri takpovediac ústnym podaním," píše sa v správe.
Zväz upozorňuje, že od septembra pilotom zrušili tzv. "L" normu a stíhač si teda nosí z domu na letovú akciu "v servítke chlieb so salámou a náročnejší si nosia niečo v obedároch". Na letisku nemajú mikrovlnú rúru a opekali si už aj špekáčiky pri plote.
Piloti nemajú ani letecké hodinky. Na pôvodných bol federálny pilotný odznak a tak ich v roku 1996 armáda stiahla. Dodnes neboli nahradené.
Životnosť leteckej kombinézy je 18 mesiacov. Slovenskí piloti dostávajú nové po 5 - 6 rokoch a staré odovzdávajú v dezolátnom stave. "Nezriedka ich manželky zašívali aj viac ako 20-krát, tri až štyri záplaty boli bežné. Kto nemal v rodine krajčíra, používal leukoplast."
Stravná dávka pre pilota je podľa správy 125 korún denne, zamestnávateľ je ochotný preplatiť 18 korún. Spotreba kalórií, vitamínov a minerálov je pritom u pilotov plne porovnateľná s vrcholovým športovcom a niekoľkonásobne prevyšuje spotrebu dôstojníka pracujúceho v kancelárii.
Za dôležité letci považujú aj núdzové dávky, ktoré slúžia na prežitie po katapultáži. Obsah balíčka by mal odzrkadľovať najnovšie poznatky vedy, v slovenských lietadlách to tak nie je. "Extrémom je lietadlo L-39 Albatros, kde núdzová dávka síce je, ale jej obsah je nahradený drevenými atrapami." Pilot tak po katapultáži nájde drevenú lekárničku, konzervu, kompas, rádiostanicu a ďalšie potrebné veci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
