Schuster pri rozhovoroch už niekoľkokrát ´nadhodili´ myšlienku ´dostavby´ južnej veže dómu," potvrdzuje ThDr. Pavol Dráb, dekan Rímskokatolíckej farnosti svätej Alžbety v Košiciach, ktorá je vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky.
"Môj postoj k tejto myšlienke je pozitívny," vyjadril sa pre Korzár košický arcibiskup Alojz Tkáč.
Vyvstávajú dve otázky:
Prvá - vedľajšia: Je z finančného pohľadu patričné zaoberať sa dostavbou veže, keď ani po 18 rokoch ešte stále nie je ukončená rekonštrukcia dómu a podľa predpokladov skôr ako o ďalších sedem rokov ukončená ani nebude?
A druhá - kľúčová: Je z pohľadu národnej kultúrnej pamiatky patričné vôbec sa dostavbou južnej veže zaoberať?
Na druhú otázku pamiatkový úrad už dvakrát odpovedal - záporne...
"V roku 1963 bol Dóm sv. Alžbety zapísaný do štátneho zoznamu medzi národné kultúrne pamiatky a tým sa jeho stavebný vývoj ukončil," prezentuje dekan Dráb argument pamiatkarov proti dostavbe južnej veže, ktorej neukončenie považujú za historickú súčasť dómu.
Napriek (súčasnej) nereálnosti dostavby veže reálna diskusia existuje:
P. Dráb: "Na dostavbu južnej veže dómu niet zatiaľ peňazí. Hospodárska rada farnosti hovorí, že po zrekonštruovaní dómu sa môže začať uvažovať aj o tejto otázke. Pri nedávnom rozhovore pán kardinál Tomko upresnil svoj pohľad na vec dostavby asi takto: ´Samozrejme, veci treba pripraviť, nebude to hneď. A treba vedieť, že stavba veže nemôže byť záležitosťou ťahania peňazí z vrecka občanov. Južnú vežu môžu postaviť len nadšenci za vežu.´"
Kardinál Tomko údajne uviedol, že prostriedky na dostavbu veže by získal od amerických Slovákov, vraj "pôjde do Ameriky a od tamojších Slovákov prinesie doláre na stavbu veže..."
A. Tkáč: "V súčasnosti nie sú na dostavbu južnej veže prostriedky. Na otázku, či ju dostavať treba alebo nie, najlepšie odpovie pohľad na dóm z Alžbetinej ulice. Najlepšie by bolo, keby južná veža bola bývala dostavaná, ale nebola. Bol by som rád, keby jej dostavba bola možná, ale, žiaľ, momentálne na to nemáme ani peniaze, ani páky, ako to umožniť, je totiž proti tomu pamiatkový úrad, bez povolenia ktorého sa nepohneme."
Arcibiskup Tkáč na základe komunikácie s dekanom Drábom uvažuje o sformovaní zoskupenia ľudí, ktoré by sa zaoberalo dostavbou veže.
Prečo vôbec rojčia (o dostavbe, keď rekonštrukcia sa stále vlečie)?
"V posledných rokoch bolo veľmi náročné hľadať finančné zdroje na rekonštrukciu dómu," tvrdí P. Dráb. Odhliadnuc od hypotetickej roviny tejto záležitosti, tu by sa mohol črtať paradox ústiaci do otázky:
Ak by dokázal kardinál Tomko získať peniaze od amerických Slovákov, prečo by ich namiesto na nereálnu a rojkovsky bláznivú dostavbu veže nemohol zohnať radšej na (práve pre finančné suchoty) vlečúcu sa a objektívne nevyhnutnú rekonštrukciu dómu, ak mu na ňom tak záleží, že by sa po tie doláre trepal až do Ameriky???
Idea dostavby južnej veže je dekanom Drábom prezentovaná práve ako výsledok vzájomných rozhovorov prezidenta Schustera s kardinálom Tomkom...
Napriek dvojnásobnému zamietavému stanovisku pamiatkového úradu dekan Dráb oslovil arcibiskupa Tkáča, aby "sa vec neriešila na úrovni farnosti, ale na úrovni biskupstva."
P. Dráb hypoteticky vyslovil i možnosť riešenia veci na úrovni parlamentu formou zmeny zákona...
Existuje informácia, že Jozef Tomko chce byť pochovaný v Dóme sv. Alžbety. I to by mohlo zdôvodňovať prezentovaný intenzívny záujem kardinála na dóme...na veži...?
"Nikdy som s pánom kardinálom na túto tému nerozprával," komentuje túto informáciu dekan Dráb.
"Ale v rámci rekonštrukcie dómu dávame do poriadku aj hrobky. Dóm ich má štyri, v jednej odpočívajú doterajší biskupi. Myslím, že v časoch, keď na čele košickej cirkvi budú stáť arcibiskupi, treba ponúknuť za miesto odpočinku arcibiskupov ďalšiu kryptu, tou najvhodnejšou sa mi zdá tá pred svätyňou chrámu," hovorí P. Dráb, ktorý pripustil, že ak by si kardinál Tomko prial byť pochovaný v dóme, vďačne by mu bolo vyhovené.
Dostavba veže je podľa pamiatkového úradu aj zbytočná, aj neprípustná
Zamietavé stanovisko k potenciálnej dostavbe južnej veže dómu obdržala farnosť sv. Alžbety aj od Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, aj od Pamiatkového úradu SR v Bratislave.
"Dostavba veže by znamenala zásadnú zmenu vo výraze i hmote pamiatkového objektu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane pamiatkového fondu, ako aj v rozpore s medzinárodnými dohodami o ochrane kultúrneho dedičstva," uvádza vo svojom vyjadrení Ing. Kristína Markušová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Košiciach.
Ďalej K. Markušová vysvetľuje: "Poňatie ´pamiatkovej ochrany´ na úrovni estetizujúcich štýlových, modernistických či historizujúcich úprav a dostavieb jestvujúcich architektonických pamiatok patrí jednoznačne do minulosti - do etapy vývoja a formovania teórie ochrany pamiatok v 19. storočí. V dnešnom chápaní sa ochrana kultúrnych pamiatok v zmysle platného zákona uskutočňuje v súlade s vedeckými poznatkami."
To síce neznamená, že zákon vylučuje akékoľvek úpravy, dostavby a zásahy do hmoty a výrazu ktorejkoľvek pamiatky, ale: "Dostavba južnej veže dómu nie je nevyhnutnou požiadavkou pre ďalšie užívanie chrámu z hľadiska funkčnosti či dispozície. Historická neukončenosť veže nie je prekážkou zachovania pôvodnej liturgickej funkcie pamiatkového objektu," zdôrazňuje riaditeľka KPÚ prvý podstatný moment. Vzápätí pridáva druhý: "Dostavba južnej veže dómu za účelom vylepšenia estetického výrazu národnej kultúrnej pamiatky je vo svetle platných zákonov a dohôd neprípustná."
Teda dostavba veže je aj zbytočná (z hľadiska funkčnosti), aj neprípustná (z estetického hľadiska).
Dekan Dráb ani arcibiskup Tkáč neuviedli argument za dostavbu veže z hľadiska funkčnosti, ale A. Tkáč argument z estetického hľadiska použil: "Pozrite sa na dóm z Alžbetinej ulice a sami si odpoviete, či treba vežu dostavať..."
Takéto argumenty však pre pamiatkový úrad argumentami nie sú... A iné nie sú. Niet o čom.
Rekonštrukcia dómu: zatiaľ 18 rokov a vyše 165 miliónov a ešte 7 rokov a 170 miliónov
Už 18. rok, od roku 1985, prebieha rekonštrukcia košického Dómu svätej Alžbety. Do začiatku 90. rokov financoval reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky štát.
Odvtedy do roku 1994 bol investorom prác za 45 miliónov korún Biskupský úrad Košice. Od ´95-eho dodnes je investorom rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, Kaplnky sv. Michala Archanjela a Urbanovej veže košická Rímskokatolícka farnosť sv. Alžbety. Práce na dóme ju doteraz stáli okolo 85 miliónov a na kaplnke 35.
Summa summarum - doterajšie rekonštrukčné náklady, odkedy ich nepokrýva štát, ale najprv biskupský úrad a teraz farnosť sv. Alžbety, činia spolu 165 miliónov Sk.
Podľa dekana farnosti sv. Alžbety P. Drába je predpokladaným termínom ukončenia rekonštrukcie rok 2010, čiže ešte sedem rokov, a odhad nákladov v tomto období predstavuje ďalších 170 miliónov.
Predpokladaný konečný účet rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, Kaplnky sv. Michala a Urbanovej veže teda znie: 25 rokov a vyše 335 miliónov (nezohľadňujúc spomínaný niekoľkoročný štátny príspevok od ´85-eho).
Farnosti sv. Alžbety okrem milodarov veriacich prispeli: mesto Košice, mestská časť Košice - Staré mesto, Nadácia Pro Cassovia, Arcibiskupstvo Košice, Európska únia, predseda vlády, ministerstvo kultúry - fond Pro Slovakia, VSŽ Košice, nemecká Nadácia Kirche in Not a sponzori - podnikatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
