Goddardovho centra vesmírnych letov (GSFC) v Greenbelte, štát Maryland, vypočítali, že vesmír je starý 13,7 miliardy rokov s odchýlkou 100 miliónov rokov. Doterajšie odhady sa pohybovali v rozpätí 12
"Máme k dispozícii ostrý obraz mladého vesmíru a vďaka tomuto portrétu ho môžme popísať s doteraz nevídanou presnosťou," povedal Charles Bennet z GSFC. Údaje podľa neho predstavujú solídny základ, naozajstnú zlatú baňu. Z nových záberov totiž vyplýva, že prvé slnká sa rozžiarili už 200 miliónov rokov po veľkom tresku, teda podstatne skôr, ako sme si mysleli. Snímky mladého vesmíru boli poskladané z údajov zaslaných sondou WMAP (Wilkinson Microwave Anisotropy Probe), ktorú vypustili 30. júna 2001. WMAP je nástupcom sondy Cosmic Microwave Bachground Explorers (COBE), ktorá začiatkom 90. rokov prvýkrát podrobne skúmala zvyškové kozmické mikrovlnné žiarenie.
Toto žiarenie astronómovia interpretujú ako pozostatok po veľkom tresku, ktorý považujú za počiatok existencie vesmíru. Vzniklo v čase, keď mal kozmos asi 380 000 rokov a v záplave elektromagnetického žiarenia a elementárnych vznikali prvé neutrálne atómy. Vďaka sonde COBE vedci zistili nepatrné teplotné rozdiely v mikrovlnnom žiarení, ktorého teplota sa pohybuje na úrovni 2,73 stupňa nad absolútnou nulou. Tieto rozdiely sú dôkazom rôznej hustoty hmoty v mladom vesmíre. Väčšia citlivosť prístrojov na palube sondy WMAP umožnila ešte podrobnejšie skúmanie teplotných diferencií.
Nové dáta sondy WMAP vytvorili tiež obraz o zložení vesmíru. Asi štyri percentá podľa nich tvorí normálna hmota, 23 percent záhadná tmavá hmota a 73 percent takisto mysteriózna tmavá energia, ktorá je motorom rozpínania vesmíru. Kozmológovia považujú údaje sondy WMAP, ktorá je od Zeme vzdialená 1,5 milióna kilometrov, za naozajstný míľnik. "Dostali sme sa do nového štádia skúmania mladého vesmíru," konštatoval David Spergel z Princetonskej univerzity.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
