vybrať si z pestrejšej palety škôl a lepšia kvalita vzdelania. S tým sú však spojené mnohokrát výdavky, ktoré rodičovská peňaženka sotva stačí pokryť. Aj napriek tomu, že veľa študentov si všemožne hľadá brigády, je štúdium v cudzom meste čoraz náročnejším prepychom.
Cena = kvalita?
"Ubytovanie sa platí štvrťročne. Predtým to bolo okolo 1600 Sk a teraz platím 1800 Sk, čo je však podľa môjho názoru priveľká suma na to, ako intrák vyzerá," zdôveruje sa nám so svojim postojom 22-ročný Marián, ktorého ubytuvávajú internáty Ferka Urbánka. "Medzi iným sa treba aj najesť," ironicky vyratúva svoje ďalšie výdaje. "Máme tu jedáleň, ktorá funguje ako takmer všade na 30-korunové stravné lístky. No a keď prirátam sumu 120 Sk, ktorú ma stojí cestovanie do Svidníka a späť, aj keď len na polovičný lístok plus nejaké tie výdavky, keďže sa treba aj zabaviť... Zvyčajne ma to vyjde okolo 400 korún týždenne, ale keď sa veľmi uskromním vystačím aj s dvomi stovkami."
Tomáš, ktorý býva na internátoch na Boženy Němcovej, zažil oveľa prudší nárast cien. "Z pôvodných 1200 Sk za tri mesiace stúpla cena na 1760 korún. Keď si k tomu prirátam fakt, že strava išla hore o 5 korún za jedno jedlo a ešte stovku ako cestovné..." Prvotný dojem nespokojnosti, ktorý máme z rozprávania tohto Bardejovčana, však poprie poslednou vetou vyslovenou po chvíľke rozmýšľania. "Musím však povedať, že terajšia suma je úmerná stavu internátu." Proti tomuto tvrdeniu sa však veľmi rázne postavila vysokoškoláčka Jana. "Ja som vďakabohu z Košíc, ale na Boženky Němcovej býva môj priateľ. Párkrát som tam bola a ... Povedzme si na rovinu, že ak chceme byť spolu sami, tak si radšej dám tú námahu a presvedčím našich, aby išli do kina alebo na večeru. Nielen to, že sa tam motá spústa ľudí, ktorá robí neuveriteľný hluk a blbé vtipy, ale navyše nepovažujem rozvŕzganú posteľ, záves visiaci na jednom hrdzavom háčiku, nefunkčnú sprchu a podivný pach, ktorý sa miestami šíri po chodbách za romantické prostredie." Dodáva, že kedysi síce túžila bývať na intráku, ale dnes je vďačná rodičom za to, že jej zabránili odísť do Trnavy a vystaviť sa tým hrozbe neznámeho, možno i nepríjemne prekvapujúceho, prostredia. "No a teraz, keď ešte aj zvýšili poplatky...," povzdychne si a v duchu zjavne opäť raz poďakuje rodičovskej prezieravosti.
Internáty patriace Univerzite veterinárneho lekárstva tiež potešili svojich ubytovaných nárastom platieb. "Platili sme okolo 650 Sk mesačne a teraz ma vyjde ubytovanie o 170 korún viac. Cena lístkov tiež stúpla na 30 Sk," hovorí Emil. "Okrem toho miniem týždenne asi 900 Sk. Z toho je stovka na cestu domov a späť a ostatné výdavky... Na čo sa míňajú zavísí od každého jednotlivo. Trebárs aj od toho, či človek fajčí alebo nie." Tento dvadstaťročný študent z Michaloviec sa k svojim nerestiam či záľubám, na ktoré míňa, priznať veľmi nechce, no dodáva, že pozná študentov, ktorí minú oveľa viac ale zase aj oveľa menej. "Sú takí, ktorí vyžijú s dvomi stovkami, no aj takí, ktorým nevystačia dve tisícky. Najmenej však asi míňame na posedenia v baroch, pretože nie je problém vo financiách ako v časovej náročnosti," prezrádza nielen svoju nechuť k zbytočnému márneniu času.
"Stále čakáme, kedy zase pridajú..."
O 36% viac zaplatia študenti ubytovaní v najväčšom komplexe internátnych budov v Košiciach, na Jedlíkovej. "Platil som 500 korún mesačne a teraz vysolím 680." Rasťo z Bardejova je jeden z tých študentov, ktorý príliš vehementne neprotestujú, pretože "svoj" intrák považuje za jeden z tých lepších. Teda aspoň vzhľadom na ostatné internáty v Košiciach. "Ani zvyšovanie poplatkov za stravovanie v internátnej jedálni sa ma nedotklo, keďže si nakupujem a varím sám. Počul som však, že stravné lístky zrovnoprávnili s hotovosťou, či čosi také. Preto miniem asi 500 korún týždenne. Naozaj, väčšina z tých peňazí ide na jedlo, potom stovka na cestu domov a späť a keď niečo nebodaj zostane, tak to si nechám, keď ideme sem-tam vonku." To, že svojimi občasnými brigádami doplňuje peňažný deficit, je pre Rasťa takmer samozrejmosťou. "No, áno, brigádujem cez víkendy, ale zväčša to všetko miniem na seba a už hneď v ten víkend," zasmeje sa.
Menej sa smial Maťo, bývalý študent Technickej univerzity, ktorý tiež obýval priestory Jedlíkovej. "V priebehu štúdia sa suma neúmerne zvyšovala. Na začiatku to bolo 650 korún na tri mesiace a teraz... Našťastie ja som už štúdium skončil, ale na intrákoch mám ešte brata a ten platí štvrťročne 2040 Sk. Stále čakáme, kedy zase pridajú..."
Dá sa však bývať aj zadarmo...
Zrejme najväčšou kuriozitou je však súčasný stav na internátoch na Medickej. Prevádzkovanie týchto internátov je už zhruba mesiac nezaplatené, pretože sa vedenie ešte nerozhodlo alebo nevie o koľko má ceny zvýšiť. "Študenti bývajú vlastne zadarmo. Predtým sme platili 580 Sk na mesiac a teraz to odhadujem na nejakých 700 korún, ale len odhadujem, pretože ešte nič nevieme. Stále nám avizujú, že zdražovať sa určite bude, ale žiadne konkrétne sumy sa neuviedli. Naposledy som platil za december..." A tak jeden 28-korunový obed alebo večera a o 8 Sk zdražený cestovný lístok na trase Svidník - Košice sú pre 22-ročného Ľuba zatiaľ jediným hmatateľným dôkazom o celoslovenskom zvyšovaní cien. "Okrem ubytka miniem tak 450 Sk týždenne, je v tom zarátaná aj cesta. Nejaké výdavky idú aj na občasné prefocovanie materiálov do školy. Aj keď na toto míňam peniaze len sem-tam, keďže by sa dalo povedať, že ja sa štúdiu venujem popri koníčkoch," smeje sa študent prírodovedeckej fakulty.
Naopak mnohí cezpoľní stredoškoláci ešte stále žijú a platia po starom. Čaká ich však rovnaký osud ako ich vysokoškolských "kolegov", aj keď zatiaľ je všetko vo hviezdach. "Počuli sme, že má dôjsť k zdraženiu, no zatiaľ sa tak nestalo," hovorí Táňa, ktorá býva v stredoškolskej časti internátov na Medickej. "A tak ubytovanie zostáva mesačne 400 Sk a stravné 56 Sk na deň (raňajky, obed, večera - pozn. red.). Veľmi ma však zaujalo, ako riešia situáciu u vysokoškolákov... Ešte som nepočula, že by u nás niečo podobné plánovali," zadiví sa táto 17-ročná Svidníčanka a pokračuje: "z dôvodu zdražovania energie zakázali používanie veľkého stropného svetla po desiatej večer. Môžeme svietiť iba malými lampami. Nesmieme sa ani kúpať a sprchovanie je obmedzené. Vďakabohu, koľko času smieme stráviť pod prúdom vody ešte neurčili," konštatuje bez akéhokoľvek pobúrenia. Zrejme si už na podobné "výstrelky" zvykla, veď tu študuje už druhý rok. "Napriek tomu neuvažujem o inom bývaní.. Privát by stál 4000 Sk mesačne a bez stravy. Ak nebudú moje študijné výsledky také, aby sa rodičom oplatilo financovať intrák vo väčšom meste, tak sa budem musieť vrátiť domov".
Študenti ani ich rodičia zjavne už od štátu nič dobré nečakajú. Príliš si zvykli na to, že ak chcú študovať v cudzom meste čaká ich popri štúdiu na vysnenej škole mnoho nevýhod a prekážok. Na tom ale asi nezáleží, veď uskromniť sa treba. Aj keď tým hrozí, že si odpílime istú časť vzdelaných mladých ľudí. Študovať by chceli takmer všetci, len prostriedky chýbajú...
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
