málo ľudí chce ich pomoc využiť.
Ešte pred desiatimi rokmi bola táto choroba "rezervovaná" pre dospelých, dnes trpí depresiou čoraz viac študentov a mladých. Nevidia zmysel štúdia, nechcú sa stýkať so známymi, sú zamyslení, horšie sa učia, nevedia sa koncentrovať... Lekári bijú na poplach. Mladých s depresiou bude ešte viac! Stres vyvolaný rozvodom rodičov, rastúce nároky v škole a spoločenské postavenie spojené s dosiahnutím úspechu majú za príčinu to, že mládež stráca zmysel života. Treba tiež podotknúť, že neliečená depresia môže byť príčinou samovraždy.
Človek môže mať všetko, čo k šťastiu potrebuje milujúcich rodičov, školu o ktorej sníval, je zdravý, pekný a aj tak sa môže stať, že sa v ňom niečo zlomí... Jednoducho sa prestane usmievať, nič ho už neteší a prestáva veriť, že život má zmysel. Prácu vykonáva automaticky, žije akoby pod čiernym mrakom, ktorý sa za ním tiahne kdekoľvek sa pohne. Prestane veriť, že v živote niečo dosiahne, môže sa stať, že začne piť alebo siahne po narkotikách. Prichádza sebaľútosť, výčitky a s nimi pokus o samovraždu alebo samovražda. V tom lepšom prípade, keď človek cíti, že si sám nepomôže, stretne sa so svojimi priateľmi, ktorí ho vypočujú, pomôžu mu a prehovoria ho k návšteve špecialistu.
Rodičia si často myslia, že ich dieťa, tak isto ako iné dospievajúce deti má svoje nálady, je precitlivelé alebo podráždené. Stačí však, aby bolesti hlavy alebo brucha, častá absencia či zlé výsledky v škole, návaly kriku alebo plaču, ľahkomyselnosť či strata záujmu o spoločenský život trvali počas dvoch týždňov alebo dlhšie a už to môže značiť depresiu.
Počet trpiacich na túto chorobu nie je známy, pretože väčšina pacientov nechce psychiatra navštíviť sú presvedčení, že ho nepotrebujú alebo sa ho boja.
Rozhodli sme sa o depresii a iných zaujímavých veciach s ňou spojených porozprávať s psychiatričkou MUDr. Adrianou Smieškovou, ktorá nám na otázky v príjemne a vkusne zariadenej ambulancii ochotne odpovedala.
Čo je to depresia, ako sa prejavuje? Kedy môžeme s istotou povedať, že ňou trpíme?
- Depresia je porucha nálady a môžeme povedať, že ide o ochorenie celého organizmu a je potrebné ho rozlíšiť od bežného smútku. Depresia je ochorenie, ktoré trvá dlhšie. Smútok je hlbšej intenzity, výrazne ovplyvňuje náš životný štýl. Človek zistí, že nie je schopný fungovať tak, ako fungoval predtým. Veľmi často sa k depresii pridružujú aj telesné problémy. Je dokázané, že každý piaty človek raz za život prekoná depresiu.
Aké formy tejto choroby existujú?
- Ľahšie, stredne ťažké a ťažké, ktoré sú buď s psychotickými alebo bez psychotických príznakov. Pri ľahších formách depresií alebo pri larvovaných depresiách (maskovaných), čiže pri depresiách bez depresií, sú symptómami vyčerpanosť a porucha spánku. Ľudia veľmi často užívajú hypnotiká dlhšiu dobu, ale poruchy spánku pretrvávajú. A práve za tým treba hľadať príčinu. Často sa za touto poruchou spánku skrýva úzkosť. Ďalej tu máme celú skupinu tzv. sezónnych depresií, ktoré sa dávajú do súvislosti s poruchou biologických rytmov.
Je aj predskúšková depresia depresiou?
- Je to skôr úzkosť z očakávania, ale po skúške sa tento strach vytráca a všetko sa vracia do normálu. Ide o prechodný stav, pretože aj smútok aj úzkosť sú súčasťou nášho života. Ako som povedala depresia je depresiou vtedy, ak trvá dlhšie, je hlbšia a človek ju nevie svojou vôľou ovládnuť. Vtedy študent môže vyhľadať pomoc psychológa, kde si môže osvojiť rôzne bežné relaxačné techniky alebo autogénny tréning. Alebo si potom prípadne urobiť revíziu v jeho študijnom systéme. Mierna dávka napätia je potrebná, dokonca môže študenta zaktivizovať. Takisto aj stres v tej priateľnej forme je pre život nutný.
Ako sa jej dá predchádzať?
- Je dobré mať niekoho blízkeho, komu sa môžeme so svojimi problémami zdôveriť. Ďalej venovať sa nejakým svojim koníčkom, fyzickej aktivite, rodine, vyhýbanie sa alkoholu. Alebo máme aj širokú sieť ako linky dôvery, psychologické poradne. Odporučujem nebáť sa vyhľadať aj odbornú pomoc.
Ako prebieha prvá návšteva u vás?
- Pacient, keď sa rozhodne navštíviť psychiatrickú ambulanciu, môže využiť slobodnú voľbu lekára. Nie je potrebný poukaz od ošetrujúceho lekára. Pohodlne sa usadí a ja mu vysvetlím čo je to depresia, čo všetko môže spôsobovať, aké môže mať spúšťače, aké môže mať dôsledky, aký je spôsob liečby a čo od tejto liečby môže očakávať. Ide o dobrovoľnú liečbu. Rozhodnutie nechávam na ňom, nech si to nechá prejsť hlavou a potom nech sa rozhodne. Veľakrát sa stretávam s tým, že mi pacienti v priebehu liečby alebo po nej, povedia, že mohli prísť skôr. Cítia akúsi úľavu.
Akú máme istotu, že sa po liečbe depresia u pacienta znova neobjaví?
- Depresia, ako aj úzkostné pocity sú chronické a bohužiaľ recidivujú. Ak je pacient po preliečení, užíva lieky už iba v udržiavacej dávke. Neskôr lieky vysadíme. Potom pacienta informujeme ako predchádzať depresiám a ako zmeniť svoj životný štýl. Avšak stopercentnú istotu, že sa mu depresia nevráti mať nemôže. Ak sa depresia opakuje častejšie, doporučuje sa lieky užívať dlhšie. Niektorí pacienti sú na udržiavacej dávke aj po celý život.
Nemáte problém s tým, že by vaša čakáreň zívala prázdnotou?
- Určite nie. Úzkostné a depresívne poruchy sú najčastejšími poruchami, s ktorými sa stretávame v našej ambulancii. Za posledné obdobie, aj vďaka tomu, že sa psychiatria v tom pozitívnom zmysle slova dostala do povedomia ľudí, o týchto duševných chorobách sa hovorí. Dosť sa to medializuje a myslím si, že trocha sa ten odstup zmiernil. Pred ambulanciou máme nástenku, ktorá je bohatá na informácie. Niekedy bude človek okolo nej chodiť aj mesiac, kým sa odváži prísť. Snažila som sa zariadiť ambulanciu tak, aby vôbec nepripomínala ostatné ambulancie. Tak isto v práci nenosím biely plášť, pretože chcem, aby sa pacient uvoľnil. Teší ma, keď si pacienti so sebou na sedenie donesú svojich partnerov.
Kedy je najvyšší čas navštíviť špecialistu?
- Stretávam sa tu často s pacientmi, ktorí aj keby prišli včera, prišli by neskoro. Majú to v sebe fixované niekedy aj roky a stále si povedia, že to "rozchodia" alebo, že tú depresiu premôžu silou vôle. Ak človek začne pociťovať beznádej, smútok, nespavosť, pocit, že sa musí do všetkého nútiť alebo bolesti hlavy a tieto pocity neustúpia a trvajú, v žiadnom prípade netreba nechať ten pohár pretiecť. Čím skôr sa s liečbou začne, tým je efekt lepší a rýchlejšie sa dosiahne. Liečba trvá približne pol roka.
Autor: Tomáš Dymura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.