prijať spoločné vyhlásenie k irackej kríze. Pôdu pre lídrov pripravili popoludní ministri zahraničných vecí a na základe ich diskusie pripravilo grécke predsedníctvo v únii návrh spoločného vyhlásenia.
Ministri sa podľa diplomatov zhodli, že čas pre iracký režim na podriadenie sa príslušným rezolúciám Bezpečnostnej rady OSN sa kráti a že použitie sily je poslednou možnosťou, ak zlyhá úsilie o pokojné vyriešenie krízy. Lídri tiež zdôraznia dôležitosť transatlantických vzťahov.
V záujme zjednotenia názorov vo vnútri EÚ bolo včera vidieť ochotu k ústupkom na oboch stranách rozdelenej únie. Krajiny ako Británia, Španielsko a Taliansko, ktoré otvorene podporujú americké prípravy na vojnu proti Iraku, naznačili, že by zbrojní inšpektori mohli dostať viac času. Nemecko a Belgicko zasa prvýkrát úplne nevylúčili použitie sily, avšak len ako krajnú možnosť.
Podľa šéfky luxemburskej diplomacie Lydie Polferovej sa EÚ dohodla, že vo vyhlásení spomenie použitie sily ako krajnú možnosť. "Túto formuláciu odsúhlasili všetci, vrátane Nemecka," povedala novinárom.
"Použitie sily, ktoré nemožno vylúčiť, nesmie predstavovať iné ako krajné riešenie," vyhlásil na schôdzke ministrov šéf belgickej diplomacie Louis Michel. Belgicko pritom až doteraz vojenský zásah úplne odmietalo.
Jeho nemecký kolega Joschka Fischer naznačil, že ak by sa EÚ zhodla na nevyhnutnosti vojenského zásahu v prípade zlyhania všetkých diplomatických možností, Berlín by konsenzus pätnástky neblokoval. Podľa Fischera však nie je správne orientovať diskusiu na možnú vojnu, ale na spôsob, ako jej zabrániť.
Britský minister Jack Straw pripustil, že inšpektori by mohli dostať viac času, rozhodnutie o tom však podľa neho neprináleží EÚ, ale OSN. Z jeho pohľadu je však rozhodujúce, aby Irak plnil rezolúciu č. 1 441. "Ak sa Irak plne a aktívne podriadi rezolúcii, otázka času (pre inšpekcie) odpadne. Ak sa nepodriadi, potom nezáleží na tom, koľko času budú inšpektori mať a koľko ich bude," povedal novinárom. Británia je podľa Strawa odhodlaná urobiť všetko pre mierové vyriešenie krízy, konečné rozhodnutie, či to bude možné, "je však záležitosťou (irackého prezidenta) Saddáma Husajna. Diplomatické úsilie treba podporiť hrozbou použitia sily a v prípade potreby túto silu aj použiť," povedal Straw.
EÚ ostáva naďalej rozdelená v otázke, či je pre prípadný útok na Irak potrebná druhá rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Francúzsky prezident Jacques Chirac sa pri príchode na summit vyslovil jednoznačne proti druhej rezolúcii, ktorá by odobrila útok. Britský minister Straw by takúto rezolúciu naopak privítal.
Medzinárodné spoločenstvo sa podľa Chiraca pokúša v súčasnosti o odzbrojenie Iraku pokojnou cestou prostredníctvom misie zbrojných inšpektorov OSN, ktorí jediní môžu vyhlásiť, kedy toto úsilie dospeje k svojmu záveru. Chirac odmietol nátlak zo strany USA a Veľkej Británie, požadujúcich prijatie novej rezolúcie, ktorá by konštatovala, že Bagdad porušuje svoje záväzky v otázke odzbrojenia, a umožňovala vojenský útok na Irak. Vyhlásil, že "vojna je vždy tým najhorším riešením".
Summit sa začal krátkou diskusiou s predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom, potom sa lídri EÚ stretli s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
