výšky zdanenia sa určí nezdaniteľné minimum tak, aby žiaden typ daňovníka pri žiadnej výške príjmu nebol zdanený viac ako dnes," vysvetlil hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Nikto nemá zaplatiť viac
Nezdaniteľné minimum bude tvoriť časť príjmu, ktorá nepodlieha zdaneniu. Ministerstvo financií v súčasnosti pracuje na stanovení sadzby rovnej dane aj určení nezdaniteľného minima. Keďže daňová reforma uvažuje o sadzbe, ktorá bude v intervale 15 až 25 percent, je výška nezdaniteľného minima zaujímavá najmä pre najslabšie príjmové skupiny. Ľudia s nízkymi príjmami totiž platia nižšiu daň, než bude sadzba rovnej dane, takže rozdiel sa "vyrovná" práve výškou nezdaniteľného minima.
Z doterajších úvah ministerstva financií však jednoznačne vyplýva, že na daňovú reformu doplatia "paušálni" živnostníci. Ide o podnikateľov, ktorí využili možnosť platenia paušálnej dane. Jej sadzba sa pohybuje od dvoch do 2,5 percenta, čo znamená, že zavedenie rovnej dane, hoci aj v dolnej časti uvažovaného intervalu, pre nich bude znamenať rast daňového zaťaženia. "Mala svoje opodstatnenie v čase, keď sme sa snažili pomôcť drobným živnostníkom so správou daní. Po daňovej reforme by sa stala nesystémovou," dodal Papanek.
Dane a odvody
Práce na daňovej reforme sa koordinujú so sociálnou a dôchodkovou reformou. "Rezorty financií a práce komunikujú tak, aby spoločným výsledkom bol pokles daňového a odvodového zaťaženia," povedal Papanek. Ministerstvo práce minulý týždeň zverejnilo predstavu dôchodkovej reformy, ktorej dôsledkom budú aj nižšie povinné odvody do fondov.
Štát preto musí počítať s nižším výberom daní. Podľa Papanka sa s poklesom počíta najmä v prvých rokoch daňovej reformy. Výpadok by však nemal byť priamoúmerný zníženiu dane, pretože pri nižších daniach majú firmy menšiu motiváciu zatajovať zisky.
Úbytok priamych daní bude závisieť od zvoleného percenta paušálnej dane a sčasti ho vyváži príjem z nepriamych daní. "V oblasti nepriamych daní sa zrejme dočkáme zvyšovania. Dá sa predpokladať, že plánované zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty bude bližšie k hornej sadzbe (20 percent) ako k dolnej (14 percent)," myslí si analytik Ódor.
Od očakávaného poklesu priamych daní si sľubuje priaznivé ekonomické dosahy, ktoré sa dostavia v dlhšom časovom období. "Priaznivo to ovplyvní ekonomický rast aj zamestnanosť, ale je dôležité, aby sa zvážil aj momentálny stav, aby sa rast nepriamych daní neodrazil na zhoršení situácie najslabších príjmových skupín," dodal Ódor.
Autor: jj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
