očakávali, že časť z tých peňazí si odložia a pripravia sa na horšie časy.
"Nehovorí to nič dobré o ich ekonomickom myslení, najmä ak uvážime, že ich v tomto roku čakalo výrazné spomalenie rastu životnej úrovne. Mohli sa pritom predzásobiť vo forme úspor," povedal Viliam Pätoprstý z UniBanky.
Podľa psychologičky Júlie Štermenskej ale platí, že čím viac peňazí človek má, tým viac si chce zvyšovať životnú úroveň. "A tá tu bola niekoľko rokov nízka, takže ľudia si chceli dopriať slušnejší štandard," hovorí Štermenská.
Pätoprstý vypočítal, že vlani mali ľudia o 30,5 miliardy korún viac príjmov ako predvlani. Úspory v bankách ale nepribudli, stále v nich zostáva necelých 400 miliárd korún. Možno aj preto, lebo úroky boli nízke, a tak tí, ktorí chceli sporiť alebo investovať, skôr mysleli na podielové fondy a životné poistky. V roku 2001 však rástli mzdy pomalšie, ale na bankových účtoch napriek tomu pribudli miliardy. "Ak chce u nás človek nasporiť na väčšiu vec, musí sporiť dlhší čas. Je to teda cieľ vzdialený, ale u človeka viac vyhrávajú blízke ciele," vysvetlila psychologička Štermenská.
"Okrem nákupov v obchodoch mohli domácnosti míňať aj za služby a môžeme odhadovať, že značnú časť nárastu príjmov použili na nákup áut," myslí si Pätoprstý. Peniaze si totiž neodkladali do pančuchy. "Na otázku, kde sa tieto príjmy nachádzajú, je jednoduchá odpoveď: na účtoch firiem a obchodníkov."
Autor: bro
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
