konštatovanie platí dokonca bez ohľadu na to, či verdikt je právne v poriadku. Argumentom pre takýto ústavný cynizmus je postava, o ktorú v tejto kauze išlo. Alebo, ak chcete, vedľajší účastník konania - Štefan Harabin.
Zásluhou druhého senátu ÚS proste platí, že Š.H. je oddnes radovým sudcom Najvyššieho súdu. Vyhovel totiž sťažnosti Sergeja Kohuta, ktorý namietal porušenie svojich ústavných práv v pozícii protikandidáta pri voľbe predsedu NS 20. decembra. Technicky to znamená presne toľko, že prezident Schuster Harabina vymenovať nemôže, ešte ani keby chcel. A ako ohlásil, pochopiteľne to ani neurobí. V pozícii zastupujúceho predsedu NS zostáva terajší námestník Juraj Majchrák. A to až do ďalšej voľby, ktorá sa uskutoční nevedno kedy. Nie je ani celkom jasné, či sa nebude musieť udiať až po novele rokovacieho poriadku súdnej rady - to by malo vyplynúť z odôvodnenia verdiktu.
Právne nuansy ale ani nie sú podstatné. Z toho, čo oznámil predseda senátu Kľučka, sa dá vyvodiť iba záver, že problém nestál v najpretriasanejšom fakte, teda že Harabin mal možnosť sám za seba hlasovať a Kohut nie. Takýto verdikt by mal naozaj dramatické následky pre celý diapazón iných volieb ústavných činiteľov. Stačilo aj oveľa menej - diskriminácia protikandidáta v procedúre voľby, ku ktorej došlo, s vysokou pravdepodobnosťou, zámernou nedbanlivosťou samotnej Súdnej rady. Keďže jej predsedom bol osobne Štefan Harabin, verdikt si sám privodil svojím podrazáctvom. O to je spravodlivejší.
O morálnom rozmere ani nevraviac. Harabin koncoročnými odmenami verejne korumpoval svojich navrhovateľov a zároveň aj voliteľov v Súdnej rade. Celé Slovensko bolo svedkom, že ľudia, ktorí vo štvrtok inkasovali finančné prilepšenie vysoko prekračujúce odmeny kolegov, sa v piatok zúčastnili na voľbe nadriadeného do tej istej funkcie, z ktorej im zvyšoval gážu. To už nie je ani obyčajný konflikt záujmov, to je jednoducho systémový defekt, ktorý spochybňuje aj celý zákon o Súdnej rade.
Výrok ÚS má vážnu politickú rovinu. Otvára voľnú dráhu reformám v justícii, ktorým bol Š.H. masívnou a priam neprekonateľou bariérou. Názornú ilustráciu sledujeme už týždeň - odkedy robí Majchrák náhradníka, spustil sa projekt zavedenia elektronickej podateľne na NS, ktorému sa Harabin úporne bránil. Navzdory tomu, že implementácia súdneho manažmentu mu vyplývala priamo zo zákona. Pol roka dokázal kľučkovať s najnemožnejšími výhovorkami - prečo to na všade išlo, len u Harabina nie?
Keby Š.H. zostal, pokračoval by zničujúci konflikt inštitúcií, keďže ministrom spravodlivosti je Daniel Lipšic, ktorý je na dôvažok ešte aj koordinátorom protikorupčného vládneho programu. Na diagnóze, ktorou sme pred dvomi mesiacmi "oslávili" druhé zvolenie Harabina, sa pritom nič nemení - súdnictvo patrí medzi sektory s najväčšou potrebou reformných zmien. Pričom práve Š.H. bol dlhodobou príčinou, že to bol aj sektor najbeznádejnejší. "Nezávislosť" justície v tom najhoršom význame slova je dogmou, ktorá výkonnej moci dlhodobo bránila razantnejšie vstúpiť do zhnitého systému.
Harabin bol jeho živým stelesnením. Skutočnosť, že tento človek je nespôsobilý zastávať jeden z najvyšších ústavných postov krajiny, netreba osobitne a po desiatykrát na tomto mieste rozvádzať (žaloba na vlastný štát na Európskom súdnom dvore, výrok - ešte Čičovho - ústavného súdu, že nevie napísať ani normálnu sťažnosť, obrana skompromitovaných a skorumpovaných sudcov, atď.). Teraz má navyše na krku aj trestnú žalobu samotných sudcov Najvyššieho súdu. História Harabinovho prvého mandátu je svedeckým materiálom, ktorý by v štandardných pomeroch presvedčil o nevhodnosti jeho osoby akýkoľvek zbor voliteľov.
A to je už odkaz do budúcnosti. Harabin má plné právo kandidovať opäť a ako prvý už svoj záujem aj ohlásil. Podmienky sa však zmenili - keďže od 12.februára už nie je predsedom NS, niet ani titulu, z ktorého by mohol za seba ešte raz hlasovať ako predseda Súdnej rady. A nakoľko 20. decembra "zvíťazil" o jeden-jediný hlas, ten svoj, jeho šance sa poriadne umenšili. Náhradník Majchrák ho voliť nebude, ani keby mu sľúbil milión. Vyskakovať by však bolo zatiaľ predčasné - je dosť pravdepodobné, že sudcovia, ktorí ho volili prvýkrát, tak urobia ešte raz, už iba z trucu. Takže musí získať iba jeden hlas... Ján Drgonec, ktorý Harabina na všeobecné zdesenie v tejto kauze zastupoval, sa po prvej voľbe vyjadril, že ho nevolil, ale "zvíťazil lepší kandidát". K včerajšiemu rozsudku sa nechcel vyjadriť - dúfajme len, že sa nevyjadrí ani ako člen Súdnej rady.
Ohláškou opätovnej kandidatúry nám Harabin proste odkázal, že ten sa smeje najlepšie, kto sa smeje naposledy. Je to správne varovanie - kauza ešte neskončila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
