údajných prepisov údajných odposluchov, ktoré sa objavili v piatok štrnásteho v pošte novinárov niektorých redakcií a tiež hodnostárov NR SR.
Štyrikrát "údajne" v prvom odstavci nie je štylistický blunder, ale zámer. Jediné, čo v tejto kauze naisto vieme je, že dnes o nej viac nevieme ako vieme. Je navyše novinársky chúlostivá, lebo existuje možnosť, že médiá boli aj priamo zneužité na šírenie istého spravodajského konceptu, ktorý hýbateľ deja sleduje.
Z ktoréhokoľvek uhla si kauzu pozrieme, zrejmá je trestnoprávna podstata, teda že v obehu sú odposluchy súkromných osôb. To je nezvratné. Autenticitu "svojich" záznamov spoznali významné osoby - vrcholový manažér Orange, riaditeľ Národného úradu práce, prezident Obchodnej a priemyselnej komory. Z ich "certifikácie" a ešte niekoľkých ďalších však vyplýva iba toľko, že konkrétne "opoznané" prepisy sú pravé. Vôbec však nevyplýva, že autentické sú všetky ďalšie. To je významné si uvedomiť - a zostať v strehu.
Dôležitý bude fakt, či máme česť s prepismi nelegálnych alebo legálnych odposluchov. Jedno i druhé je závažným trestným činom, to prvé by však bolo predsa len oveľa prijateľnejšie. Mohli by sme totiž hovoriť "len" o podsvetí a mafii, ktoré rozohrávajú nejakú partičku - asi proti konkrétnym politikom či inštitúcii. Podstatne horšia je druhá verzia, keďže tým pádom sa musíme rozprávať o úniku prísne utajovaných skutočností z prostredia štátnych orgánov. A toto je zatiaľ asi aj pravdepodobnejšie - indície sú viaceré a nedajú sa veľmi rozvádzať.
Zverejnila sa jedna - zo systému ministerstva vnútra boli vymazané, teda stratené bez stopy, stovky legálne "objednaných" odposluchov v intervale október - december 2002. To nie je dôkaz, že táto kauza vychádza z MV, iba silná indícia, že sa tam s nahrávkami manipulovalo. Palko pred tromi týždňami prepustil odtiaľ šéfa "odboru operatívnej techniky" a ešte jedného človeka so zdôvodnením, že ho neinformovali o tom, že sa v systéme objavili "neobjednané" hovory - medzi nimi aj ten slávny Ruskov. Tu niekde môžu oba prípady súvisieť - ale tiež nemusia...
Zaujímavá je kolekcia prepisov - ide o mix zopár vyzerajúcich dosť závažne s úplne bezobsažnými. Ak sa nad tým zamyslíme, je tu otázka, čo chcel básnik povedať tým, že pustil do obehu aj balast? Že je v tomto štáte odpočúvaný už každý? Alebo chcel odkázať tým, ktorí boli odhalení teraz len v nevinnej konverzácii, že sa môžu objaviť aj "tvrdšie" prepisy, s nejakým "corpusom delicti"? A teda nech otvárajú peňaženky?? To by sa ale dalo vybaviť aj súkromne, ak sa len nezabíjalo viac múch jednou ranou. Rozumieme sa: Tri štvrtiny či viac z "materiálu" je hlušina, ktorá neublíži nikomu. Načo to bolo dobré prepisovať? Signál Badžgoňovi, že majú naozaj všetko, aj to, čo v balíku nebolo? Alebo šírenie nepokoja, paniky? Či provokovanie niekoho, kto nemal tušiť, že adresátom je presne on, aby sa začal nejako prejavovať?
Vyzerá to tak, že médiá urobili chybu, keď skočili na sústo a bezhlavo časť obsahu zverejnili. Podľa analýzy Slobodnej Európy ide o porušenie ústavy, ktorá zaručuje aj "tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným zariadením". Keďže však existuje aj verejný záujem, použiteľné to bolo s výhradou, že aktéri odposluchov by boli uvedení v iniciálkach... Aj keby nešlo o protizákonnosť, faktom je, že opatrnosť kázala zamyslieť sa pred zverejnením už len preto, lebo neznámy odosielateľ - a páchateľ závažného trestného činu - si presne toto želal.
Až keď sme si toto vyjasnili, môžeme hovoriť o obsahu. Konkrétne o dvoch odposluchoch, ktoré vyzerajú veľmi vážne. Potvrdený je dialóg s riaditeľom NÚP Šumným, v ktorom rozoberajú s Badžgoňom transakciu okolo akejsi budovy v Komárne, čo by malo kúpiť NÚP. Zostaňme pri tom, že Šumný bude mať čo vysvetľovať - z kauzy pozerá minimálne klientelizmus pri nakladaní s 24 miliónmi štátnych peňazí. Potom je tu prepis hovoru s Palackom, ktorý však expokladník a dnes člen Prezídia SDKÚ nepotvrdil. A Badžgoň si presne na tento dialóg nepamätá - dodajme, že ani nemôže, lebo to by už nebol na slobode. Existujú informácie, že transakcia, o ktorej sa v prepise hovorí, a ktorá mala prebehnúť cez tajomný švajčiarsky účet, nemusí byť celkom vymyslená.
Nech už s akýmkoľvek cieľom, ide o spravodajskú hru, a dosť pravdepodobne aj veľmi amatérsku. SDKÚ - kto by sa čudoval - je opäť v plameňoch, čomu sa však Dzurinda nemôže čudovať, keď sa drží večného kamaráta Palacku ako kliešťa. Badžgoňove kontakty na expokladníka sú tiež potvrdené, takže dôveru v čistotu a priehľadnosť verejného života čakajú ďalšie otrasy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
