potrebu nakupovali papier už od 15. storočia v Poľsku. Rozvoj vzdelanosti, silné reformačné nadšenie, stavovské nepokoje, ale aj rozvoj tlačiarenskej výroby v meste si vyžiadal veľkú spotrebu papiera. Papierne si v meste aj v jeho okolí našli živnú pôdu.
V samotnom Bardejove vyrábali papier tri papierne. Prvá z nich bola postavená v roku 1722 na rieke Topľa, západne od mesta. Mala dve vodné kolesá a stupy s 22 kladivkami, holender a načieraciu kaďu. Papier z nej sa využíval pre mestskú potrebu, ale sa aj vyvážal do Sedmohradska. So súhlasom mesta ju dal postaviť Štefan Gábory, ktorý bol tri roky oslobodený od platenia daní a neskoršie mestu odvádzal naturálne dávky papiera. Po jeho smrti ju zdedila jeho manželka, a tá ju predala Jakubovi Stunerovi. Jeho potomkovia ju potom predali Ondrejovi Brodeckému a podľa neho sa zachoval názov "Brodeckého papiereň". Potomkovia O. Brodeckého ju spravovali ešte v 19. storočí. V roku 1851-52 ju prenajímala Amália Roznerová, v rokoch 1852-54 Jozef Kloze, v rokoch 1856-68 Rudolf Ficker. Papiereň v roku 1870 odkúpil šľachtic - statkár zo Šiby, ktorý ju prebudoval na pílu. Jej zbytky boli zlikvidované v roku 1910. Z tejto papierni sa zachovali niekoľko priesvitiek z roku 1768 (Jakub Stauner, 1778 (Ondrej Brodecký), ale aj z roku 1790 a niekoľko ďalších priesvitiek.
Druhú bardejovskú papiereň v roku 1798 dalo postaviť mesto a poskytovalo ju do prenájmu papiernickým majstrom. Bola postavená tri km severne od mesta smerom na obec Dlhá Lúka na potoku Berežník. Jej prvým prenajímateľom bol Martin Flis v roku 1797-98, ktorý tam ostal pracovať až do roku 1804. Na desať ďalších rokov sa jej nájomcom stal Jozef Ochotnícky a od roku 1815-1830 Jakub Hubert. Z tejto papierne sa zachovali priesvitky z roku 1815, 1820 a z roku 1830.
Aj tretia papiereň v Bardejove patrila mestu. Postavená bola v roku 1789 a tiež si ju prenajímali papiernickí majstri. Situovaná bola na potoku v osade Bardejovská Zábava, 4 km južne od mesta. Na svojom mieste stála ešte v roku 1950. V nej sa vystriedalo 9 papiernických majstrov, ktorí ju prenajímali. Do roku 1800-1821 Matej Wilner, v roku 1821-1830 Markus Popovič. Do roku 1833-1836 ju spravoval Daniel Debusch, v roku 1845 Samuel Rozner, potom František Hauser a Amália Roznerová. Posledným jej prenajímateľom bol František Bohinský. Z tejto papierni sa zachovali priesvitky po majstroch: Markovi Popovičovi a Amálie Roznerovej. Boli to ich iniciálky a niektoré ďalšie znaky.
Okrem bardejovských papierní v okolí mesta na hornom Šariši prevádzkovali ešte tieto papierne: Bola to papiereň v Lukove, o ktorej sa nezachovali žiadne historické podklady. Vie sa, že papiereň v Bartošovciach v polovici 19. storočia bola vo vlastníctve rodiny Forgáčovcov a že existovala ešte v roku 1847. Niektorí autori spomínajú papiereň v Harvartove, ktorá v obci existovala v roku 1830 a bola majetkom Žigmunda Panzaya a že stála na potoku Lukavica.
V roku 1660 vznikla papiereň v Zborove, pod hradom Makovica. Spomínal ju v roku 1786 J. M. Korabinský a potom ďalší v rokoch 1805, 1809 a 1819. Spočiatku bola majetkom Rakócziovcov a najväčší rozkvet nadobudla, keď patrila šľachticom Aspremontovcom až do začiatku 19. storočia. O jej existencii sa zachovalo veľa archívnych materiálov, ale mnohé sú ešte zahalené tajomstvom minulosti. Šľachtici ju dávali do prenájmu majstrom, ale prehľad o ich pôsobení sa nezachoval v plnom rozsahu. Spomína sa istý Šimkovič, potom Martin Schalachovitz, Jozef Matavovský a Jakub Stauner. Vyrábal sa tu rôzny papier a známe sú aj jeho predajné ceny. V druhej polovici 19. storočia bola vo vlastníctve spoločníkov Weimana a Kaufmana a vyrábala sa tam biela lepenka. Pravdepodobne v roku 1884 vyhorela. Zachovalo sa z nej veľa priesvitiek, na ktorých sa nachádzali rôzne znaky od korunky až po jednorožca s trúbkou. Často sa na nich nachádzala iniciálka CAR (Comes Aspromont Rakóczi) a niekedy aj AAR, alebo len M (Makovica). Chýbajú znaky papiernických majstrov. V niektorých znakoch je aj názov Zboro. Priesvitky sú z roku 1786, 1811, 1838, ale aj z roku 1753 a iných rokov. Papiereň patrila k dôležitým v Šarišskej stolici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
