mať skvelý účes, muži aj bradu, rafinovaný make-up, pestovanú, stále príjemne voňajúcu pokožku. Keďže dokonalý vzhľad sa považoval za zrkadlo dokonalosti bohov, preto výroba líčidiel, parfumov, krémov bola výsadou kňazov.
V Egypte vymysleli tónovanie vlasov hennou, farbenie vlasov, tváre i tela, ale aj maľovanie úst, dokonca prsných bradaviek, pupka, zubov, samozrejme tiež hennou, na červeno. Henna sa totiž používala na vlasy v čiernom tóne a na telo v červenom (henna je rastlina, ktorej listy sa vysušia a potom sa melú na prášok, má zelenú farbu pre čierny i červený tón).
Egypťanky používali čierne očné linky. Rámcovali nimi oči i obočia do pretiahnutého tvaru, aby nimi upútali pozornosť. V tom čase boli očné linky symbolom boha Horusa, rovnako aj amulety v podobe sokolích očí. Na viečka si nanášali tmavozelenú pastu z malachitu, ktorou viečka nielen krášlili, ale zároveň aj chránili proti nečistotám, prachu a zápalom očí. Malachitovú pastu nanášali tenkým drievkom, akousi špachtličkou. Tá je predchodkyňou dnešnej kajalovej ceruzky. Líčenie očí malo svoj rituál - na vrchné viečka naniesli hrubú vrstvu tmavomodrej a na spodné nílskej zelene.
K rituálu úpravy tváre patrilo aj pravidelné vyholenie vlasov nad čelom - tým sa opticky predĺžila tvár, aby vynikla krátka ofina. Ak hovoríme o egyptských vynálezoch krásy, patria k nim predchodcovia dredov v dnešnom poňatí, rôzne spletané vrkôčiky, parochne - tie mali aj ochranný účel mužských hláv pred slnečnou páľavou - ďalej prepletané uzly, do ktorých vkladali tzv. Tébsky kužeľ. Bola to vonná masť, ktorá sa teplom postupne roztápala a tým šírila veľmi príjemnú vôňu. Aj účesy mali svoje základné tvary, ktoré sa podľa tvaru tváre upravovali geometrickým strihom. Ten vidno aj na súčasných prehliadkach účesovej tvorby, ako tzv. geometrické mikáda. Vôbec asymetrické účesy čerpajú inšpiráciu zo starovekých kultúr.
Egypťanky, tie vedeli ako sa treba skrášliť. Pestovali kult tela, najrafinovanejšími spôsobmi i prostriedkami. Majstrom v tom bola bájna Kleopatra. Poznala napr. účinky ružových kvetov. Dnes je vedecky dokázané, že tieto obsahujú fenyletamín, prírodný aktivátor pocitu šťastia, rovnako ako čokoláda, takže pri nadýchnutí sa ružovej vône, esencie alebo čerstvých ruží, vyvolá príjemný pocit uvoľnenia. Kleopatra používala aj ružovú pleťovú vodu. A ešte aj kadidlo. Egypťania totiž verili, že so stúpajúcim dymom kadidla odchádza žiaľ do nenávratna a k nebu stúpajú prosby, ktoré bohovia vypočujú. Kadidlo uvoľňuje éterické oleje, prehlbujúce dýchanie a kadidlové balzamy si môžeme kúpiť v ezoterických predajniach.
Možno niekto z vás si kúpil šampón s prísadou medu. Med na vlasy, to je tiež staroegyptský vynález. Med volali vtedy "slzy boha Slnka". Používali ho na kúpeľ jemných vlasov, ako pleťovú masku na vysušenú pleť i ochranu perí proti suchým púštnym vetrom. Skvelú dokonale hladkú pleť dosahovali Egypťanky prírodným peelingom jemnulinkým pieskom a vodou. Umývali sa aj hlinou zo Sahary - obsahuje rôzne minerály. Muži cvičili jogu. Čo sa dozvedáme z nápisov v chrámoch, kde ju pestovali kňazi, ktorí poznali jej cviky a účinky, a preto padla takmer úplne do zabudnutia. Až teraz ju začínajú propagovať v západných krajinách, ktorým dokonca viac vyhovujú ako indická. To sú v stručnosti finty spred pár tisíc rokov, ktoré sa používajú aj dnes, iba o niečo zdokonalené a vedecky zdôvodnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
