obrovská mäsožravá kačka - démon.
Dinosaury vyhynuli. Nastala éra savcov. V severnej časti austrálskeho kontinentu sa pohybuje obrovský vták, ktorý budí hrôzu. Zaženie od koristi i vakovlka či iné šelmy. Vzhľadom pripomína obrovskú kačicu. Na výšku meria tri metre. Nohy sa objemom podobajú na kmene stromov, telo váži okolo tristo kilogramov. Hlava veľkosti zodpovedá konskej, je zakončená silným, veľmi ostrým zobákom pripomínajúcim nožnice. Tento monštruózny vták, Bullockornis planei, terorizoval dažďové pralesy severnej Austrálie v dlhom období pred dvadsaťštyri miliónmi rokov až do doby skoro nedávnej (pred 50 tisíc rokmi). Genyornis newtoni, posledný z príbuzných vtáka Bullockornis planei, určite zažil ešte pračloveka.
Od tridsiatych rokov 19. storočia, kedy bola nájdená prvá fosílna noha tohto obra, bolo objavených celkom osem podobných druhov. Niektorí príslušníci neboli omnoho väčší, než dnešný emu, ale Genyornis newtoni bol takmer taký veľký ako Bullockornis planei. Vedci potom objavili pozostatky ešte väčšieho predstaviteľa tejto skupiny a nazvali ho Dromornis stirtoni. Žil zhruba pred ôsmimi miliónmi rokov, vážil cez pol tony a bol to zrejme najväčší vták, aký kedy obýval našu planétu. Za posledných 150 rokov bol objavený celý rad fosílií týchto vtákov, hlavne kosti nôh a stavce. Podľa nálezov je zrejmé, že to boli veľké, nelietajúce vtáky na silných nohách, v pomere k telu zďaleka nie tak vysokých ako má emu. Paleontológom sa dlho nedarilo objaviť dostatočne zachovanú lebku, hlavne čeľuste. Podľa nôh radili tieto vtáky do nadrodu bežcov, ktorý zahŕňa napríklad emu, kasuáry, pštrosy a tiež vyhynutého moa. Pretože všetky menované vtáky sa živia rastlinami, automaticky sa predpokladalo, že rastlinnou potravou sa živili aj tieto obrie vtáky.
Najnovšie nálezy podobné domnienky boria. Koncom roku 1998 sa Petrovi Murrayovi a Dirkovi Magirianovi, expertom na fosílie z Ústredného austrálskeho múzea v Alice Spring podarilo rekonštruovať lebku a zobák vtáka Bullockornis planei. Na rozdiel od vtákov emu alebo pštrosov, ktoré mali malé hlavy na dlhých krkoch, bola hlava Bullockornise planei obrovská, takmer pol metra dlhá a zakončená mohutným zahnutým zobákom. To otriaslo predstavami, že by tieto vtáky mohli patriť k bežcom a vyvolalo pochybnosti, či sa ozaj živili rastlinami. Po množstve porovnávaní došli Murray a Megirian k záveru, že tieto vtáky neboli ani vzdialenými príbuznými s bežcami. Miesto toho mali veľa spoločných znakov s radom Anseriformes, ku ktorému patria husy, kačky, labute a podobné vtáky, celkom 145 druhov. Dlhé nohy pripomínajúce bežcov vznikli tým, ako sa prispôsobovali prostrediu, v ktorom žili.
V zobáku mali obrie vtáky veľkú silu. Dokázali ním rozlomiť škrupinu orecha či kožovitú šupku plodu a veľmi pravdepodobne s jeho pomocou vyštipkávali kusy mäsa z tiel iných, aj väčších živočíchov. Ich zobák bol prispôsobený ako k drveniu plodov, tak aj na trhanie mäsa.
Vtáky Bullockornis planei sa podľa všetkého živili vačkovcami, ktoré už vtedy obývali Austráliu. Nevie sa, či korisť zabíjali sami, či boli dostatočne rýchle, aby ju mohli sami uloviť, aj keď rýchlosť zrejme nebola taká dôležitá. Rad vačkovcov sa vo vtedajších hustých pralesoch pohybovala dosť neobratne. Naviac je možné, že obrie vtáky jednoducho kradli korisť iným šelmám. Najnebezpečnejšia vtedajšia šelma, vakolev Wakaleo vanderleueri, bol zhruba veľký ako rotvajler a pre poltonové vtáky nebol problém ich odohnať. K vedeckému dôkazu, čím sa tieto vtáky skutočne živili, by bolo potrebné objaviť ďalšie fosílie. Prednedávnom sa konečne podarilo v Riversleigh objaviť odtlačok mozgu jedného z týchto vtákov. Podľa neho sa dá usudzovať, že mali dobre vyvinutý zrak, aj keď nie orlí, a pomerne jemný čuch. Paleontológovia však nezaháľajú. Opäť sa vydávajú do Riversleigh. Veria, že sa im podarí objaviť celú lebku a možno i zachovalé mäkké časti tela. Mohol by sa tak definitívne rozriešiť spor, či tieto vtáky boli mäsožravce. Zatiaľ je isté, že Bullockornis planei je potrebné radiť k čeľadi Anseriformes a že to boli najväčšie vtáky, aké žili na našej planéte.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
