pohľad na nehostinnú pustatinu pod nimi. Cestovatelia nechceli veriť vlastným očiam, v kamenistej pôde totiž zreteľne rozoznávali obrovské obrysy vtákov, zvierat, kvetov i rôznych mýtických bytostí. Dovtedy nemal nikto o existencii týchto gigantických útvarov ani potuchy, pretože zo zeme nedávajú čiary nijaký zmysel a Kroeber s Mejíom boli pravdepodobne prví ľudia, ktorí leteli ponad vyprahnutú Nazcu.
Ihneď po oznámení fantastického nálezu sa na miesto nahrnuli viac či menej seriózni bádatelia v snahe poodhaliť príčinu vytvorenia tohto starovekého "skicára". Vedci zistili, že čiary a útvary sa nachádzajú skoro v celej oblasti púšte, na ploche presahujúcej 520 kilometrov štvorcových. Ako vlastne vznikli? Ich tvorcovia najprv zoškrabali červenkastý piesok, drobné kamienky a hlinu, pod ktorými sa obnažila svetložltá pôda. Do nej vyrývali obrovské obrazce a sústavy dlhočizných, rovných alebo točených liniek. Dodnes vedci zaznamenali vyše sto obrazcov, najznámejšie sú stometrová opica, päťdesiatmetrový pavúk, kondor so stodvadsaťmetrovým rozpätím krídiel, kolibrík s krkom pripomínajúcim plaziaceho sa hada, či kosatka dravá, jediný morský živočích znázornený v nazcanskej púšti.
Prvé čiary vznikli počas piateho storočia pred Kristom, no niektoré obrazce vytvorili obyvatelia tejto pustatiny až okolo roku 600 nášho letopočtu. Najstaršie z nich sa teda do dnešných čias zachovali úctyhodných 2 400 rokov!
Najspornejším a zároveň stále nerozlúšteným problémom ostáva ich význam. V roku 1941 prišiel Nazcu skúmať americký bádateľ Paul Kosok, podľa ktorého "tu máme dočinenia s najväčšou astronomickou knihou na svete". Usúdil to po zistení, že v čase letného slnovratu zapadá slnko presne za koncom jednej z čiar. Ku Kosokovej verzii sa priklonilo viacero odborníkov, medzi inými aj nemecká matematička Maria Reichová, ktorá sa tajomnými útvarmi zaoberá už štyridsať rokov. Podľa nej, priamky a špirály predstavujú pohyb hviezd a obrysy zvierat znamenajú konšteláciu planét. Je totiž známe, že vedomosti z anatómie slúžili starovekým civilizáciám napríklad aj v poľnohospodárstve, pre obrábanie pôdy a zber úrody.
Niektorí vedci prišli s domnienkou, že čiary slúžili kňazom miestnej kultúry pri ich putovaní mimo tela po požití halucinogénnych látok. Keďže však o náboženstve ľudí v Nazce nevieme takmer nič, mnoho odborníkov túto teóriu spochybnilo. Ešte väčšiu polemiku (hlavne však úsmev na tvárach študovaných profesorov) vyvolala kniha známeho spisovateľa Ericha von Dänikena Kočiare bohov, v ktorej tvrdí, že čiary boli pristávacími súradnicami pre návštevníkov z vesmíru. Ďalšou z nie veľmi pravdepodobných možností, je i tá od Georgea von Breuniga, ktorý sa domnieva, že ide o kultové pretekárske dráhy.
Veľké vrásky na tvárach odborníkov vyvolávajú obrovité obrysy vtákov a zvierat. Ľudia, ktorí obrazce tak pracne vytvárali, ich totiž zo zeme nemohli vidieť v celej kráse. To podnietilo niektorých bádateľov k názoru, že obyvatelia Nazcy vedeli lietať. Na niektorých starobylých nádobách nájdených v okolí obrazcov sú totiž znázornené objekty, ktoré pripomínajú papierové draky a balóny. Ktovie, možno naozaj poznali akési jednoduché balóny plnené horúcim vzduchom, ktoré im umožňovali riadiť vytváranie čiar a obrazcov "zhora".
Túto teóriu sa snažili dokázať dvaja americkí výskumníci Julian Nott a Jim Woodman, ktorí si zhotovili teplovzdušný balón výlučne z takých materiálov, aké mali k dispozícii aj ľudia z Nazcy. Pokus sa podaril, dobrodruhovia naozaj vzlietli a preleteli ponad pustatinu, no skeptikom to nestačilo, a možnosť s balónmi odmietajú. Dokázať, k čomu tento starobylý "skicár" naozaj slúžil, bude aj pre budúce generácie vedcov naozaj ťažké...
Jedným z najznámejších obrazcov je sto metrov vysoká opica, záhadná kresba predstavuje obrovského kolibríka a dlhokánske sústavy čiar považujú niektorí ľudia za pristávacie dráhy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
