chodia, treba venovať zvýšenú pozornosť ich bezpečnému pohybu i hre, aby sa nestalo, že stará mama, ktorá starostlivo prišíva pútka na uteráčiky, si nevšimne, že vnúčik si naberie do dlane špendlíky z krabičky, ktorú nechala otvorenú a nízko, kam detská ruka dočiahne. Ďalšie si viete predstaviť - bedákanie, zháňanie rodičov, auta, cesta k lekárovi.
Podobne je to aj s malými rozoberateľnými hračkami. Takéto nepatria do rúk najmenších detí. V tom by sa zhodli odborníci na krčné, ušné, nosné choroby, ale aj gynekológovia. Obidva lekárske odbory majú do činenia s otvormi v ľudskom tele. A práve ony veľmi lákajú malé zvedavé deti k pokusom, čo sa do nich vojde.
Ani by ste neverili, milí rodičia a prarodičia, čo všetko sa vojde do nosa - sklenená guľôčka, oko z plyšovej hračky, korálka, kamienok, gombík, koliesko z autíčka. Nehovoriac o strukovinách, ktoré sú obzvlášť nebezpečné a spôsobujú veľké problémy. Vo vlhkom prostredí detského nošteka napučia a z nevítaného predmetu sa stane aj bolestivý. Ucho je o niečo menšie, preto sa doň oveľa horšie dajú zastrčiť kúsky hračiek. Čo nevojde do ucha, dá sa prehltnúť a ak majú tieto "delikates" ostré hrany, treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Do detského telíčka sa dostanú kúsky zo stavebnice aj otvormi, ktoré používa dieťa na vylučovanie a to najčastejšie na nočníku obkolesené hračkami. V takej chvíli sa má naučiť používať nočník bez toho, aby sa hralo a nespájalo tento hygienický úkon aj neskoršie s takouto činnosťou.
Takže: pri kúpe hračiek sa informujte, pre aký vek sú určené. Vek býva zvyčajne uvedený na obale. Výrobca by mal ručiť za to, že malé dieťa nedokáže z hračky nič odtrhnúť ani odhryznúť. Samozrejme, že doma musíte mať oči na stopkách.
Autor: bea
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
