Korzár logo Korzár

Hájnik - doživotný strážca viníc

Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ, Východoslovenské múzeum KošiceMajitelia vinohradov si k rôznym prácam najímali robotníkov z miesta alebo blízkeho okolia.

Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ, Východoslovenské múzeum Košice

Majitelia vinohradov si k rôznym prácam najímali robotníkov z miesta alebo blízkeho okolia. Údaj z roku 1556 nám hovorí, že v Židlochovickej obci si k vinobraniu najali 385 oberačov, ktorým platili po 6 denárov na deň, ďalej 166 putniarov, ktorý odnášali hrozno v putnách k ceste, kde stáli vozy so sudmi. Putniari dostávali po 8 denárov na deň. Ďalej boli zamestnaní 5 ľudia, ktorí obsluhovali tri lisy. Pracovalo sa vo dne aj v noci. Všetci odpracovali celkom 86 pracovných dní za dennú mzdu 2 groše. Okrem toho dostávali zdarma stravu. Celkom sa spotrebovalo: hovädzieho mäsa 262 libier po 4 denáre, husi za 22 grošov, ryby za 21 gr. 2 denáre, chlieb za 6 zl. 6 gr., syr za 1 zl. 7 gr., maslo, smotana a mlieko za 5 gr., víno za 3 gr., pivo za 18 gr. Za nedbalé kopanie, rezanie a iné zlé vykonávanie vinohradníckych prác boli robotníci postihovaní peňažnými pokutami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Obrovská plocha viníc sa nedala oplotiť, preto v záujme ustráženia úrody sa najímali tzv. hájnici. Na túto službu sa hlásili starší muži. Voľby sa konali v auguste, okolo sviatku svätého Vavrinca. Hájnici zastávali svoju funkciu najčastejšie až do smrti. Po zvolení skladali prísahu. Spočiatku mali hájnici veľké právomoci, medzi iným i právo používať zbraň. Hájnika bolo možné spoznať už zďaleka. Cez ramená mal prevesenú koženú brašňu a v ruke dlhý kožený bič na krátkej palici. Pri svojich obchôdzkach hájnici nosili známe vinohradnícke palice, valašky alebo motyčky. Slúžili im nielen na oporu pri vychádzkach, ale aj ako zbraň. Keďže hájnik sa musel nechať aj počuť, nosil so sebou aj hájnickú drevenú trúbu, opletenú čerešňovou kôrou. Niekde k hájnikovej výbave patril aj malý roh, či píšťala, ktorou odháňal vtáctvo a dával znamenie, že vinohrad je dobre strážený. Odmena za stráženie vinohradov bola hájnikom vyplácaná z poplatkov a pokút. V čase vinobrania, dostávali od vinárov aj hrozno. Ich množstvo záležalo od rozlohy stráženej vinice. Hájnik mal prísne zakázané vyrábať mušt, predávať hrozno a ovocie.

SkryťVypnúť reklamu

Víno bolo obľúbeným nápojom aj v českých zemiach. Rozkladali sa tu rozsiahle vinárske strediská. Situácia v 11. až 13. storočí bola podobná ako na Slovensku. O rozvoj vinárstva sa starali kláštory a šľachta. Veľkú zásluhu na vinohradníctve v Čechách mal český kráľ Karol IV., ktorý počas svojej mladosti vo Francúzsku ochutnal vynikajúce francúzske vína a po návrate do Čiech podporoval zakladanie viníc. V druhej polovici XIV. storočia dal do Čiech priviesť révy z Burgundska a z Porýnia, ale zároveň odtiaľ povolal aj skúsených vinárov. Vinič dával sedliakom zdarma a nariadil ho vysádzať na vybraných miestach. Roku 1358 vydal nariadenie na ochranu vinohradníkov nazývané "Viničné právo" a zriadil "perkmistrovský" úrad. Týmto úradom boli neskôr podriadené vinárske cechy a vinári. Perkmistrovský úrad veľmi prísne trestal rôzne neporiadky. Tak napr. za škodu spôsobenú na rodiacom vinohrade bola odťatá ruka, alebo kto poškodil vinohrad v noci, stratil život i majetok. Pri vývoze vína boli vinohradníci oslobodení od cla a poplatkov a aby sa udržal domáci trh, zakázal sa dovoz francúzskych, talianskych a uhorských vín. Za vrchol, alebo zlatý vek moravského a českého vinárstva sa považuje obdobie od 14. do 16. storočia, kedy vinice lemovali mnohé mestá, kláštory, hrady a zámky feudálov. Husitské hnutie síce spôsobilo čiastočný úpadok vinárstva, ale potom nastáva jeho prudký rozmach. V tomto čase bolo v Čechách podľa neúplných záznamov a odhadov okolo 15. 000 ha viníc a na Morave viac ako 20. 000 ha. Veľkú pohromu predstavovala pre vinárstvo tridsaťročná vojna (1618 - 1648). Celková plocha moravských viníc sa k roku 1620 odhaduje na 20. 000 hektárov. Počas tridsaťročnej vojny mnohé z viníc zanikli a už nikdy neboli obnovené. Veľká skaza bola napravovaná postupne, najprv koncom 17. storočia, kedy začali staré a zanedbané vinice reštaurovať a dosadzovať nové.

SkryťVypnúť reklamu

Ale vráťme sa na Slovensko. Roku 1715 boli bratislavské vinice v rukách 514 majiteľov. Najbohatší vinohradník mal 500, ďalší 468 a tretí v poradí 400 kopáčov viníc. Medzi vlastníkmi viníc bol aj bratislavský mäsiarsky cech ako kolektív.

Zaujímavé sú aj zmienky o cenách. Vedro bratislavského vína sa v tom čase predávalo po 2 zlaté, ale devínske stálo len 1 zlatku 50 denárov (1 vedro = 56,6 litra). Ďalší záznam nám prezrádza, že v roku 1719 v Bratislave bola taká veľká úroda hrozna, že nebolo dosť sudov na uskladnenie vína. Jeho cena preto poklesla na 4 denáre za holbu (1 holba = 3/4 litra). Pred vinobraním roku 1720 bolo v pivniciach ešte stále toľko vína, že ho priam rozdávali zadarmo, len aby vyprázdnili sudy.

O tajomstve dobrého vína sa hovorí veľa. Avšak akýsi František Macek z Milotíc o dobrom víne rozprával takto : "Bol jeden starý vinár, ktorý mával vždy veľmi dobré víno. Nikto, ani jeho synovia nevedeli, ako to dosahuje. Starý hospodár si nevolal nikoho na pomoc ani pri lisovaní hrozna. Raz, keď bol už dosť starý a síl mu ubúdalo, že si nemohol sám ani priniesť víno z pivnice, zavolal si k postely svojho syna a povedal mu : "Tak sa mi zdá, že skoro umriem. A ako som ti sľúbil, bude tvoj vinohrad aj búda." Syn vraví : Tatíčku, čo mi bude platný vinohrad a búda, keď ste mi doposiaľ neukázali, ako to víno robíte." Tatíček pozbieral všetky sily, posadil sa, zdvihol svoju pravicu a s ňou aj dva prsty a povedal : "Pamätaj si, milý synak, že aj z hrozna sa dá urobiť dobré vínko." Posledné slová starého vinára tak prezradili "tajomstvo", na ktoré syn čakal takmer šesťdesiat rokov.

O víne sa nám zachovali aj mnohé žartovné rýmované verše. Uvádzame aspoň niektoré :

"Vínečko ne voda, pije ho sloboda, trebárs je kyselé ale je veselé."

"Pijme ho, pijme ho do rána bíleho, až ho vypijeme dáme si druhého."

"Dobrého vína nebude nikdy dosť, rovnako ako dobrých ľudí."

"Zdravý sud, zdravé víno. Špatná bečka, víno brečka."

Vinárske desatoro z Mikulčíc:

"Prvý pohár ako med, druhý preto chceš hneď, tretí ti chuť dodá, štvrtému nikto neodolá, piaty chváliť nestačíš, šiestym smäd neuhasíš, po siedmom si pletieš esá, po ôsmom ti hlava klesá, po deviatom si ako kameň, po desiatom je už amen."

Vinohradníci používali aj symboly. Častým znakom, či symbolom vinohradníctva bývalo hrozno, vinohradnícky nožík s oblúkovitou čepeľou, alebo patrón sv. Urban I. pápež a mučeník. Zobrazovaný zvykol byť so strapcom hrozna v ruke. Neskôr si vinohradníci zvolili ďalšieho patróna, a to sv. Goára, kňaza a pustovníka. V Ríme bol uctievaný Bacchus boh plodnosti, v Grécku Dionysos, boh vinohradníkov a vína a v Bulharsku uctievali ako patróna svätého Trifona.

Zaujímavosti

Prezidentka Islandu Halla Tómasdóttir.

Najlepšie sa spoznáme, keď zažijeme inú kultúru.


Redakcia Korzára
Finále McDonald's Cup: Radosť z prvého miesta. Teší sa ZŠ Spojová Banská Bystrica.

Stretli sa tí najlepší z najlepších.


Redakcia Korzára

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 15 841
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 167
  3. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 543
  4. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 4 434
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 4 065
  6. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 3 666
  7. Plátené tašky a opakované použitie 3 426
  8. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 2 535
  1. Martin Fronk: Brhlovce: Krumplová diera vytesaná do skaly
  2. Jozef Ivan: Google nadržiava babrákom
  3. Otilia Horrocks: Pozor !! Významná úprava VZN o parkovaní v Košiciach v neprospech osôb motoristov ŤZP !!!
  4. Matúš Grznár: Prosperujúci domov kdekoľvek na Slovensku – píše sa rok 2053 (II. časť)
  5. Elena Antalová: Pani riaditeľka STVR, to Vy?
  6. Viktor Pamula: Prínosy členstva v NATO- výklad a výťah z knihy
  7. Miroslav Kollár: Prečo nechce pravica stavať premiéra?
  8. Štefan Šturdzík: Špinavosti v PPA a ich bagatelizovanie.
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 390
  2. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 982
  3. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 929
  4. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 933
  5. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 10 187
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 7 851
  7. Rastislav Puchala: Ficov budapeštiansky pride 4 720
  8. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne? 4 306
  1. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  2. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  3. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  4. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  5. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  6. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  7. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  8. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Martin Fronk: Brhlovce: Krumplová diera vytesaná do skaly
  2. Jozef Ivan: Google nadržiava babrákom
  3. Otilia Horrocks: Pozor !! Významná úprava VZN o parkovaní v Košiciach v neprospech osôb motoristov ŤZP !!!
  4. Matúš Grznár: Prosperujúci domov kdekoľvek na Slovensku – píše sa rok 2053 (II. časť)
  5. Elena Antalová: Pani riaditeľka STVR, to Vy?
  6. Viktor Pamula: Prínosy členstva v NATO- výklad a výťah z knihy
  7. Miroslav Kollár: Prečo nechce pravica stavať premiéra?
  8. Štefan Šturdzík: Špinavosti v PPA a ich bagatelizovanie.
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 390
  2. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 982
  3. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 929
  4. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 933
  5. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 10 187
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 7 851
  7. Rastislav Puchala: Ficov budapeštiansky pride 4 720
  8. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne? 4 306
  1. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  2. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  3. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  4. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  5. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  6. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  7. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  8. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu