dlhá 11 kilometrov a má viacero významných bočných dolín.
Medzi najväčšie z nich patrí dolina Nefcerka. Je to divoká dolina, vyhlásená za prísnu rezerváciu bez turistického prístupu. Z Nefcerky sú dokonca vylúčené aj horolezecké aktivity a je medzi najprísnejšie chránenými územiami nielen Tatier, ale aj celého Slovenska. Dolina je v dolnej časti lesnatá, v hornej skalnatá. Na jej území sa zachoval pôvodný tatranský prales, so zastúpením vzácnych drevín, rastlín i živočíchov. Patrí pod Národnú prírodnú rezerváciu Kôprová dolina.
Nefcerka sa tiahne v dlžke tri kilometre výchidným smerom z Kôprovej doliny. Leží medzi hrebeňmi Hrubô, ktorý ju uzatvára od severovýchodu, od východu až juhovýchodu je to masív Hrubého vrchu (2 428 m), Furkotského štítu (2 403 m) a Ostrej (2 351 m). Od juhu Nefcerku ohraničuje hrebeň z Ostrej na Krátku (2 375 m) a cez Špáru na Rameno Kriváňa (2 395 m). Z neho cez severozápadný hrebeň Krivánskych veží, ktorý ju ohraničuje od juhozápadu až na Malú krivánsku strážnicu (1 897 m), ktorej steny a svahy spadajú na západ do Kôprovej doliny. Najkrajšie pohľady do hĺbok Nefcerky sa ponúkajú turistom z vrcholu Kriváňa a jeho okolia.
V ľadovcových karoch hornej časti doliny doliny ležia tri Terianske plesá - Vyšné (2 124 m), Malé (2 115 m) a Nižné (1 941 m). Toto je hlboké 47,2 m a má rozlohu 5,47 ha. Vyteká z neho Nefcerský potok. Ten prekonáva smerom do Kôprovej doliny dolinný prah, na ktorom vytvára 80 metrov vysoký, kaskádovitý Kmeťov vodopád (pôvodne Prostredný Nefcerský vodopád), patriaci do sústavy Nefcerských vodopádov. Pre porovnanie, je rovnako vysoký, ako 30-poschodová budova. Tento najväčší tatranský (podľa niektorých zdrojov aj slovenský) vodopád možno pozorovať počas výstupu Kôprovou dolinou. Priamy prístup k vodopádu je zakázaný.
Pôvodný slovenský názov doliny je asi Terianska dolina a dodnes ho nesú plesá tejto doliny. Názov Nefcerka je zrejme odvodený od priezviska Neftzer. V roku 1695 bol správcom kráľovských majetkov, medzi ktoré patrila aj Kôprová dolina, Leonard Ján Neftzer. Jeho nástupcom od roku 1699 Jakub Ján Neftzer. V roku 1732 sa stal prefektom liptovskohrádockých kráľovských majetkov Wolfgang Konrád Neftzer, ktorý na tomto poste zotrval až do roku 1762. Do úvahy možno vziať i priezvisko Neftzer, ktoré patrilo baníkovi, ktorý sa v týchto končinách ocitol po baníckom povstaní v okolí Banskej Bystrice, či ďalšom Neftzerovi, ktorý vraj v tejto doline po baníckej alebo poľovníckej činnosti zahynul.
BEDEKER
Prístup: Samotná Nefcerka nie je turisticky prístupná. Okrem výhľadov z vrcholu Kriváňa sa do jej blízkosti možno dostať z Kôprovej doliny. Túru je najlepšie začať na Troch studničkách (1 140 m) na Ceste slobody medzi Podbanským a Štrbským plesom. Odtiaľ vedie modrá značka Kôprovej dolinou až po ústie Nefcerského potoka (1 180 m, 1 a 1/2 h). Z modro značenej turistickej cesty vedúcej Kôprovou dolinou sa dá pod Kmeťov vodopád podísť ani nie po 80 metrov dlhom chodníčku okolo potoka.
Zaujímavosti okolia: Kriváň (2 495 m), Kôprovský štít (2 363 m), sedlo Závory (1 879 m), Hladké sedlo (1 993 m), Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m), Bystré sedlo (2 314 m), Kôprová dolina, Hlinská dolina, Temnosmrečianska dolina, Furkotská dolina, Vajanského vodopád.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
