veľmi nábožní. V súvislosti so silnou vlnou rekatolizácie rímsko-katolíckej cirkvi v prvej polovici 17.storočia prišli do Prešova aj františkáni, jezuiti a minoriti.
Výnosom Leopolda I. v rokoch 1657-1705 získali kostol aj rozsiahly kláštor františkáni. Pripomíname, že pôvodný kostol a kláštor patril reholi kermelitánov od roku 1380. Vďaka finančnej pomoci baróna Františka Klobušického z Nižnej Šebastovej a barónky Šóšovej sa rehoľa definitívne usadila v meste v roku 1671, kedy sa začala prestavba pôvodne gotického kostola. Najrozsiahlejšia rekonštrukcia však prišla v rokoch 1708-1718 pod vedením košického staviteľa Jána Tornyossiho. V interiéri chrámu vznikli 4 oltáre. Medzi nimi oltár sv. Antona a Božského srdca. Zaujímavosťou bol emblém bociana, ktorý drží v zobáku kúsok zlata. K nej sa viaže legenda o poľovačke baróna Klobušického a odkaz k tomu, prečo rodina financuje kostol. Mimochodom pozostatky baróna aj barónky Klobušických sú uložené v kostole, v krypte sú pochovaní rehoľníci.
Nasledovali ďalšie prestavby. V rokoch 1732-1735 bol exteriér doplnený ornamentikou a plastikami sv. Rochusa, Floriána, Františka a Antona. V roku 1735 pribudla bohatá sochárska výzdoba a s ňou 40 plastík, ktorým dominovala socha 12-ročného Ježiša. Zaujímavé je, že slávnostne vysvätený bol až v roku 1735.
Nádheru kostola doslova zničili dva mohutné požiare. Prvý z nich v roku 1870 zničil interiér, vrátane oltára a pri požiari v roku 1888 zhoreli veže kostola.
Nevyhnutnej generálnej opravy sa kostol dočkal až v rokoch 1984-1991 a v roku 1993 bol definitívne dokončený aj v interiér.
Autor: ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
