Matithjáh znamená "dar Boží". Z nej vznikli mužské krstné mená Matej a Matúš.
Apoštol Matej patrí k učeníkom Ježiša Krista, pôsobil v Judsku, dostal sa však až do Etiópie. Bol známym kazateľom a liečiteľom: vraj dokázal vrátiť slepým zrak a očistiť malomocných. Ľudia ho dodnes žiadajú o pomoc, najmä ak hrozia nákazlivé choroby (čierny kašeľ, kiahne), obracajú sa naň i neplodní manželia. Hovorí sa, že okolo roku 63 ho pohania najprv kameňovali a potom usmrtili sekerou. Na podobizniach vidieť preto svätca najčastejšie so sekerou v rukách.
Za patróna považujú sv. Mateja najmä tesári a mäsiari, vedno s nimi však i kováči, cukrári a krajčíri. Pri príležitosti jeho sviatku, ktorý býva súčasťou fašiangov, sú dodnes rôzne matejské oslavy a na jeho pamiatku razili matejskú mincu. Dodnes sú obľúbené matejské púte. V tomto roku zamieria Pražania na už 40.ročník populárnej novodobej Matejskej púte. Býva bohatá na všakovaké atrakcie, má i pekný charitatívny obsah, keď na púť pozývajú hendikepované deti.
Noc pred 24. februárom využívajú mnohí na veštenie - do misky s vodou treba vložiť lístok z brečtana: ak ostane svieži, všetci v rodine sa budú tešiť dobrému zdraviu. Ak však lístok zmäkne, treba myslieť na preventívnu návštevu lekára. U nás starí ľudia dodnes vravia, že 24. február nepatrí k najšťastnejším dňom. Odporúčajú krutú prax: skoncovať s "matejčatami". Tak totiž nazývajú mláďatá domácich zvierat, ktoré prídu na svet na Mateja a kurčatá, jahnence či teľce niekde bez milosti utratia.
Sympatickejšou obyčajou je zamieriť na Mateja do ovocného sadu. Tam treba zatriasť stromom, aby dobre rodil. Najzasvätenejší ovocinári jablonku či hruštičku pred potrasením jemne pohladkajú a pošepkajú jej, že jar sa už blíži a treba myslieť na prebúdzanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
