rok takmer 20-tisíc divákov. Otcom tohto projektu je tridsiatnik Mišo Kaščák bývalý frontman skupiny Bez ladu a skladu, v minulosti často označovaný aj ako "Kráľ slovenského undergroundu". Už dnes sa pripravuje na ďalší ročník Pohody, okrem toho moderuje hudobnú reláciu Ladí neladí, ktorá sa síce venuje aj slovenskej hudobnej scéne, ale paradoxne je vysielaná Českou televíziou. Prečo? Aké problémy sprevádzali Pohodu? To sa už dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Ako sa pozdávajú reakcie médii na letný festivál Pohoda 2002?

- Veľmi, až na niektoré drobnosti toho typu, že ak v tlačovej agentúre vyjde osem správ o festivale, sedem sa týka hudby a jedna sa týka policajných razií, tak niektoré médiá si vyberú práve tú jednu.

Vedeli ste o tom, že na festivale sa chystajú nejaké prehliadky s cieľom nájsť drogy?

- Vedeli sme o tom a vedeli sme aj o tom, že polícia bude priamo na festivale, lebo máme povinnosť ju tam pustiť, aby si mohli robiť akože svoju prácu. Všetko to závisí od miery. Podľa vyhlásenia okresného veliteľstva, ktoré je menej ambiciózne ako krajské, to dopadlo veľmi dobre. Z pohľadu polície tých 44 predvedených je v podstate neúspech, očakávali toho oveľa viac. Štatistiky žiadajú čísla a verejnosť tlačí na riešenie problému drog, takže najlepšou demonštráciou aktivity je práve pochytať na veľkej akcii čo najviac ľudí, aby mala spoločnosť pocit, že niekto skutočne pracuje. Nepovažujem to za najsprávnejší prístup, ale aspoň to nateraz dobre dopadlo. Nikoho neobvinili zo spáchania trestného činu. Doplatili na to takí tí najdrobnejší ľudia idúci v tých najľahších veciach. Veľké ryby vedia, ako to chodí, že na takýchto akciách bývajú aj tajní, takže sa už nejako zabezpečia.

Ako vidíte vy problém s drogami?

- Problém, podľa mňa, je v tom, že prístup k drogám je u nás veľmi hysterický. Stačí sa pozrieť napríklad do Holandska, kde je tolerovaných oveľa viac vecí a tá krajina má v tomto smere najmenšiu úmrtnosť v rámci EÚ. Ich prístup nie je o tom, že kto si občas dá trochu trávy, je automaticky feťák. To je oproti nám značný rozdiel. Myslím, že ich prístup je lepší. Teda, nemyslím si, je lepší!

Nezdá sa vám, že boli drogy v súvislosti s festivalom zbytočne nadmedializované?

- Určite áno. Nezaujíma ich, že na festivale žijú bez konfliktov dva dni absolútne odlišní ľudia, ale vyberajú si len ten najväčší bulvár. Keď som sa vrátil domov na dedinu, sused mi vravel, že on by na takú akciu svoje deti teda nepustil, lebo to je tam hrôza. A pritom napríklad colníci po oba dni robili detailné prehliadky na hraniciach s Českom. Rozoberali všetko vrátane palubných dosiek a chytili 21 ľudí, čo je v priemere tri a pol človeka na jeden hraničný priechod. Som rád, že sú to také malé čísla, lebo to ukazuje, že celý problém možno nie je až taký strašný, ako to vyzerá podľa niektorých médií. A navyše, čo sa mi najviac nepáči, je spájanie drog s hudobnými akciami, ako by tí ľudia boli profesionálni návštevníci festivalov.

Nie je verejným tajomstvom, že Pohoda má stále problémy s mestom Trenčín. Ako to teda bude ďalej?

Mali sme aj poslanecký prieskum, ktorý dopadol veľmi dobre. Mesto sa začína správať lepšie, naozaj pochopili, že okrem zviditeľnenia a kultúry im Pohoda prináša aj ekonomický úžitok. To by mohol byť zlom v našej snahe presvedčiť mesto definitívne. Problémy aj naďalej sú, minulý rok sme dostali akceptačný list veľmi neskoro, i keď aj bez neho by akcia bola, lebo je na súkromnom pozemku, len by s tým boli rôzne problémy. V Trenčíne je zvláštne to, že ľudia z politických strán sa často správajú absolútne inak, ako by si podľa ich politickej orientácie očakával.

A čo ľudia z tých okolitých panelákov? Už nevypisujú petície proti festivalu?

Musím povedať, že sťažností bolo minimum. Priamo na štadióne sa nesťažoval nikto. Naučili sa tie dva dni tolerovať. Tí, čo majú možnosť, odcestujú a podaktorí sa vyžalujú do Čiernej skrinky, ako jeden pán, ktorého som vďaka tomu spoznal. Je to taký veľmi agilný protifestivalový človek, ale už sa mu to, našťastie, darí oveľa menej ako kedysi.

Nevymkol sa vám festivál z rúk z pohľadu politickej propagácie? Predsa len bol minulý rok v znamení volieb...

No, vymkol i nevymkol. My sme ani jednu zo strán do vnútra nepustili. Prihlasovali sa ODM, odmietli sme ich. SDA sa ani neprihlasovali. Ja by som v živote nedal Pohodu nejakej strane. Na to si priveľmi vážim všetkých ľudí, čo festival robia a najmä tých, čo naň chodia a politiku tam rozhodne mať nechcú. Obe strany náš zákaz obišli tým, že si dali prihlášku na mesto. Mesto sa pred voľbami rozhodlo, že bude akože demokratické a dá akceptačný list všetkým. Nemali inú možnosť, dokonca mi volali, že sa také niečo deje a aby som o tom vedel. Ja som sa s tými vodcami strán predtým spojil a povedal som im, že sa mi to nepáči, ale nemôžem proti nim nič viac spraviť, lebo komunikácia mimo areálu je verejná. Povedal som im, že ich aktivitu považujem za podobne úchylnú, ako keď Malíková rozhadzuje letáky z lietadla, čomu sa oni náramne divili, lebo keď sa to týka ich, tak to je akože iné. Dokonca to, čo robilo SDA, bol výsmech. Pretože keď ľudia, ktorí vyvstali zo strany 40 rokov potláčajúcej čokoľvek slobodné, prídu s takýmito heslami, tak to nie je nič viac len smiešne.

Dá sa z Pohody uživiť?

- To samozrejme nie. Ľudia si síce myslia, že na tom zarábame strašné peniaze, ale nie je to tak. Festival je oveľa drahší, ako sa z pohľadu zvonku zdá. Za peniaze z minulého roka sme si dokázali prenajať kanceláriu, kde priebežne dvaja sedíme, kúpiť počítače a fax. Čo sa týka môjho živobytia, najviac žijem z relácie Ladí neladí.

Autor: Robert BUČEK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.