presného merania závisí výsledok ďalšej práce, preto sa aj hovorí, že dvakrát treba merať, až potom rezať. No nielen meranie je dôležité, namerané hodnoty treba na obrobok aj správne vyznačiť. Robíme to rysovaním, pričom na drevo zväčša používame ceruzku, na označenie kovov a plastov je vhodnejšia ihla z tvrdej ocele. Meranie hranatých predmetov je pomerne jednoduché, pozor treba dávať hlavne na rovnobežnosť meradla s pozdĺžnou hranou dosky.

Na rysovanie budeme potrebovať rovnú rysovaciu dosku, ručnú rysovaciu ihlu, jamkovač, kružidlo, tesársku ceruzu, ihlu na posuvnom ramienku a niekoľko ďalších pomôcok, o ktorých si povieme pri opise konkrétnych prípadov merania a rysovania. Pravda, niektoré z nich bude potrebné vyrobiť alebo improvizovať a použiť nástroj určený pôvodne na iný účel.

Ak pracujeme s kovom, viditeľnosť vyrývaných rysiek do tvrdého alebo vylešteného kovového povrchu zvýšime, ak ho pred rytím potrieme kriedou. Často potrebujeme značiť rysku podľa hrany. Ak nemáme ihlu na posuvnom ramienku, dobrou pomôckou bude kovové kružidlo, ktoré upravíme tak, že jedno jeho rameno skrátime. Na ňom bude ihla. Dlhšie rameno sa bude posúvať po boku označovanej platne, zatiaľ čo druhé s ihlou bude vyrývať čiaru v potrebnej vzdialenosti. Tento spôsob sa hodí na rovnobežky iba nepatrne vzdialené od hrany, pričom kružidlo musíme držať vždy ramenami kolmo na hranu platne.

Ďalším spôsobom je úprava staršieho posuvného meradla. Zbrúsením jeho posuvnej čeľuste do hrotu vznikne posuvné rysovadlo, ktorým môžeme rysovať nielen priame, ale aj zakrivené čiary podľa vonkajšieho či vnútorného obrysu. Podobný prípravok zaručujúci rovnakú vzdialenosť od hrany vidíme na obr. 1. Vľavo vidíme na pohľade zhora dve prekrížené ramená, v strede je zabezpečovacia skrutka. Na vodorovnom ramene sú po stranách oporné kolíčky, vedúce rysovadlo po hrane, na zvislom ramene je ihla, tiež fixovaná skrutkou. Vpravo vidíme podobné zariadenie s oblúkovým priečnym ramenom, ktorým sa dá rysovať aj vnútro dutých predmetov.

Častým kameňom úrazu sú duté a oblé predmety, teda rúry a guľatina. Na zistenie stredu guľatiny môžeme použiť kružidlo. Z rôznych polôh na obvode opíšeme oblúčiky s rovnakým polomerom blížiacim sa polomeru meranej guľatiny. Hľadaný stred nájdeme odhadom medzi priesečníkmi oblúčikov. Tento spôsob môžeme použiť aj na hľadanie stredu rúry, do ktorej dočasne naklepneme drevený klátik (obr. 2). Ide o málo presný spôsob a použijeme ho len v núdzi. Omnoho lepšie, najmä ak s guľatinou pracujeme častejšie, je vyrobiť si strediaci uholník. Princíp a konštrukciu vidíme na obr. 3. Podľa tvaru na obrázku si upravíme kus silnejšieho plechu so 45-stupňovým uhlom, ktorý skrutkami pripevníme zboku na dve na seba kolmé dosky. Meranú guľatinu vložíme do rohu dosiek, urobíme rysku, pootočíme a označíme ďalšiu rysku. Ich priesečník bude hľadaným stredom.

Oceľové "véčko" upravené podľa obrázku 4 bude ďalšou dobrou pomôckou na hľadanie stredov okrúhlych predmetov.

Rysovanie povrchových priamok na valcových plochách guľatín umožní jednoduché zariadenie. Postačí kus rovného železa L alebo U profilu, ktorý priložíme na guľatinu a rysujeme popri hrane (obr.5). Iný spôsob, vhodný na väčšie priemery, vidíme na obr. 6. Je trochu zložitejší, zložený z hranola a platne, stiahnutých zvierkou. Aj tu však môžeme použiť kružidlo, ak guľatinu upneme medzi dve lišty do zveráka a jedno rameno kružidla vedieme popri jednej z líšt, druhé nám rysuje rovnobežku.

Narysovanie kružnice nás tiež môže potrápiť, ak ju potrebujeme okolo už jestvujúcej diery. V takom prípade môže pomôcť kružidlo upravené tak, že na stredovú ihlu nasunieme prevŕtanú guličku (obr. 7), ktorá zapadne do diery.

Ak leží stred rysovaného oblúka na hrane alebo v rohu obrobku, nemôžeme kružidlo oprieť ani jamkovačom vyraziť stredovú jamku. Riešenie prinášame na obr. 8.