nové, ktoré by mali osový tlak do 14 ton a disponovali by dostatočnou silou.
Od rýchlikových parných lokomotív typu 328, ktoré mali usporiadanie asi 2'C nebolo jednoduché prejsť na v Európe málo rozšírené usporiadanie osi 2'D. Prvé tri prepojené osi boli pevne osadené na oplechovanom podvozku, štvrtá os mala možnosť posuvu do strán, nezabudlo sa na pružinové spätné súvadlá. Mechanizmus rozvodu pary sa spracoval podľa Heusingera. Pri strojoch tohto typu nebol výnimkou ani čistič vody. I napriek nepokojnej jazde vyššou rýchlosťou (najvyššia povolená rýchlosť 95 km/h) sa lokomotívy 424 veľmi dobre ujali ako rýchlikové, ale predovšetkým ako nákladné a osobné. Ich schopnosti sa prejavili v ťahaní vlakov o hmotnosti 1400 t rýchlosťou 50 km/h a 530 t maximálnou rýchlosťou. Do roku 1958 sa vyrobilo viac než 500 kusov strojov typu 424, z ktorých posledné série podstúpili väčšiu modernizáciu (vyšší tlak pary - 14 atm, kotly vybavené termosifónmi atď.).
Tento typ premával okrem našich tratí aj v Juhoslávii a bývalom Sovietskom zväze. Ešte počiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia i v Maďarsku. V Poľsku sa s ním dalo stretnúť do roku 1968. Táto posledná lokomotíva série Os 24-10 je v súčasnosti umiestnená v Železničnom múzeu vo Varšave.
Zaujímavo pôsobí informácia, podľa ktorej táto maďarská lokomotíva nie je úplne z Maďarska. V rokoch 1924 - 1926 sa totiž jej výrobou zaoberala aj poľská Prvá fabrika na lokomotívy v Poľsku Sp. Akc. so sídlom v Chrzanowie. Podľa rakúskej dokumentácie vyprodukovala celkovo 60 strojov série Os24 s usporiadaním osi 2' D.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
