dvoch tisíc korún preplácali priamo na predajných miestach. Ak predajňa nemala dostatok peňažných prostriedkov po opatrení úradnou pečiatkou si mohol majiteľ vyzdvihnúť výhru priamo na riaditeľstve lotérie. Podobne to bolo aj s vyššími výhrami.
Pri 7. lotérii zvýšili cenu lósu z 200 na 240 korún. Zvýšenie ceny sprevádzala opäť vyššia emisia 190-tisíc. Celý náklad sa úplne vypredal, zvýšená cena ostala zachovaná až do 13. lotérie. Vzhľadom k týmto zmenám bol upravený aj herný plán. V roku 1922 triedna lotéria tvorila 2,1 percent z celkových príjmov v štátnom rozpočte.
Do 8. lotérie sa výhry losovali jednotlivo. Pri 9. lotérií narástol počet vydaných losov až na 210-tisíc. Losovanie by bolo podľa zaužívaných pravidiel zdĺhavé, preto došlo k úprave spôsobu losovania. Pred ťahom prvej triedy do osudia vložili losovacie lístky s poradovým číslom "00 až 99". Tieto čísla patrili k takzvaným základným číslam. Do druhého osudia vložili čísla veľkosti tisícoviek a desaťtisícoviek.
Vylosovaním základného čísla a jemu priradenému číslu s trojciferným číslom z druhého osudia vylosovali ktorékoľvek päťciferné číslo. Najprv bolo vždy z prvého osudia vylosované základné číslo, ktoré určovalo výherné žreby končiace práve týmto číslom. Potom ťahom z druhého osudia žrebovaním určili ktoré losy vyhrávajú vyššiu sumu. Tento spôsob bol v tom období veľmi moderný. Nevýhodou bolo, že po vylosovaní prvého dvojčísla z hry vypadlo množstvo žrebov. Zo začiatku bol tento spôsob veľmi populárny, neskôr sa proti nemu obrátili hráči. Napriek tomu tento systém žrebovania vydržal osem rokov.
Na snímke je ukážka viacerých typov triednej lotérie, ktoré pravdepodobne nevyhrali. Ide o celkom netradičnú formu zberateľstva ktorá je súčasťou notafílie. Zberateľov žrebov a losov je na Slovensku veľmi málo. Táto oblasť patrí tiež k menej prebádaným oblastiam numizmatiky, vďaka čomu je zberateľská hodnota žrebov diskutabilná...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
