stoj čo stoj vyvolať konflikt medzinárodných rozmerov. USA už dlho proklamovali fakty, že majú nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Keď však šéf americkej diplomacie Collin Powell vystúpil na pôde OSN s prezentáciou dôkazov, väčšinu členov BR OSN zaujala skôr grafika spracovania materiálov... Vo všeobecnosti sa dá povedať, že sa prezentovali dávno zverejňované domnienky a indície a nie 100% informácie, že Irak je pre svet ozajstnou hrozbou. I keď by bolo osudné brať Saddáma Husajna na ľahkú váhu. Už sa našli pochybné materiály, ktoré Irak usvedčujú z porušenia sankcií uvalenými OSN po invázii do Kuvajtu, no svet však ešte strpenie s diktatúrou Husajna má...
Keď šéf zbrojných inšpektorov Hans Bllix predstúpil so záverečnou správou presne v deň svätého Valentína pred OSN, nikto nevedel, čo sa vlastne odprezentuje. Na sklamanie Busha a Británie však útok na 'Saddámov štát' vlastne neodporučil a o diktátorovi sa vyjadril v tom zmysle, že by mu mali dať ešte čas a v inšpekciách pokračovať. Kto vie, možno sa mu na Arabskom polostrove zapáčilo. Alebo že by v tom mal prsty predsa len Valentín?
Amerika teraz tlačí na BR OSN a snaží sa presadiť prijatie novej rezolúcie, ktorá by zásah voči Iraku povolila. USA ale stále pripomínajú, že konajú pod hlavičkou svetového mieru. Natíska sa však otázka, či sa Amerika nesnaží len tak trošku, trošilinku, naozaj nie veľa, dostať pod kontrolu irackú ropu... Veď aj komunistická Severná Kórea vlastní nebezpečné materiály. Obnovila jadrové skúšky, vyhostila inšpektorov OSN, odpojila monitorovacie zariadenia... Dôkazy o nebezpečenstve Pchjong-jangu pre svet sú očividné, no Amerika sa zmohla len na vyjadrenia typu: "Severná Kórea predstavuje vážny problém..." Neobjavili sa však informácie o možnom útoku Američanov na Kóreu. I keď Kórejci avízovali, že na vojnu s USA sú pripravení. Komunisti len podpichujú, podpichujú a čakajú, čo sa bude diať. No zrejme nič, lebo na území Kórey veľa ropy nie je a tak sú Severokórejci pre Ameriku doslova neatraktívni...
Teraz sa svet sústredí v prvom rade na Irak. Veď to tu pomaly vyzerá tak, že ak Američania zapískajú, ostatní skáču. Lenže všetci so sebou len tak zametať nenechajú... Na čelo štátov proti vojenskému zásahu sa postavili Nemecko a Francúzsko. Agresiu voči Iraku takisto len v najkrajnejšom prípade podporia Rusko, Čína a ostatní nestáli členovia BR OSN a takisto aj samotná EÚ. V prvom rade sa bude hľadať mierové riešenie konfliktu a vojnu sa považuje len za najkrajnejšie východisko, ak Saddám na podmienky stanovené OSN nepristúpi alebo sa svet dozvie o nekalých myšlienkach Bagdadu.
Slovensko sa však už vyjadrilo. Keďže sa hlava-nehlava snažíme dostať do NATO, náš parlament sa zhodol na tom, že podporí vyslanie slovenských chemikov do Iraku, a tak pomôže USA pri likvidácii Saddáma Husajna či to OSN schváli alebo nie. Za to sa síce na našu hlavu zniesla vlna kitiky zo strany 'starej Európy', no keďže USA by nám dokázali skomplikovať cestu do NATO, na výber sme ani nemali. Koniec koncov, stále sme zvrchovaná krajina, či sme členmi NATO alebo EÚ. Tak isto ako ostatných 9 krajín ašpirujúcich na vstup do aliancie, ktoré sú pripravené podať USA pomocnú vojenskú ruku. Je však otázkou, či našich 75 vojakov nebude medzi stá tisícami iných iba kvapkou v mori a či budeme naozaj nepostrádateľní. Amerika nás síce za pomoc 'pochváli', no Slovensku sa to raz môže všetko spočítať. Veď náš, už aj tak deficitný, rozpočet utrpí v podobe stratených miliónov a možno sa len zbytočne dostaneme do pozornosti radikálnych moslimských terorsitov.
Momentálne sa čaká na ďalšiu rezolúciu OSN, ktorá bude asi aj tou záverečnou. Ako sa teda celá situácia vyvinie a či Slovenská rota pri riešení konfliktu pomôže, uvidíme, až keď k vojne dôjde. Dúfajme však, že Amerika svoju agresivitu dostane pod kontrolu a že sa medzi oboma stranami nájde kompromis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
