ktoré predvádzajú akrobati z tzv. Tkáčovej skupiny, už prestávajú byť zábavné.
V decembri začali tým, že keď nebude urýchlene zvolaný mimoriadny snem, opustia poslanecký klub HZDS, ale nie stranu. Resp. to iba "ako krajné riešenie". Keď im ale na januárovom predstavenstve Mečiar ukázal, kde býva baba Horkayová, povedali, že "ideme ďalej, zostávame v HZDS a na nový klub to nevyzerá" (Polka). A tiež, že "júnový snem je poslednou šancou hnutia" (Tkáč). A iba ak ten "nezabezpečí vnútropolitickú a medzinárodnú akceptáciu hnutia", tak pre tento prípad avizoval Tkáč odchod. Na začiatku februára už opäť dospeli k tomu, že založia samostatný poslanecký klub, keďže - dobre počúvajte - "máme výhrady k plneniu volebného a politického programu HZDS" (Kiňo). Ale zo strany odísť neodídu, lebo "sa stále cítia byť členmi HZDS" (Žiak - ktorý tri dni predtým hovoril v súvislosti s novým klubom o "zrade"). To bolo minulý týždeň vo štvrtok, ale už nie v piatok: Posledné zásadné salto akrobatickej skupiny Vojtecha Tkáča znie, že už nie sú členmi HZDS, lebo od Mečiara dostali list, v ktorom im oznámil, že sú vylúčení...
Kto sa nepozvracal, nech číta ďalej. Nikto nevyčíta Tkáčovi a spol., že po desiatich (resp. dvanástich, štyroch, dvoch - ako kto) rokoch ich napadlo, že s Mečiarom nemajú žiadnu politickú budúcnosť. Na to by došla i korytnačka, keby ju zvolili do parlamentu. Problém je ale možné - a slušné! - formulovať priamo: Postaviť sa, povedať pravdu, zvesiť klobúk, pozdraviť a odísť. Tkáč a spol. však pol roka špekulovali, ako zdupkať so ziskom. A to je problém. Dovnútra kombinovali, ako zostať v mocenskej hre o HZDS, smerom von zase šachovali, aby uhrali čo najkomfortnejšiu pozíciu v NR SR i zahraničnom styku. Ešte aj politológ formátu Borisa Zalu by im pošepkal, že zrazu oboje celkom nepôjde.
Oni na to prišli ale až vo chvíli, keď sa začínali počítať podporné hlasy na vznik "nezávislého" klubu. Preto posledná pirueta, lebo sľúbená ústretovosť koalície narazila na absurdizmus, aký nemá páru v dejinách parlamentarizmu - dva poslanecké kluby tej istej strany. To by bolo príliš aj na väčšiu džamahiriju, než akou je dnes Slovensko. Vzbúrili sa Bugár i Hrušovský, takže sympatie SDKÚ, ktorá zrejme "iracký obchod" (hlasovanie o uznesení o vojenskej jednotke) dojednávala, by nestačili.
Nedá sa svietiť: Ak chcú "Tkáčovci" regulárny klub so všetkými právami, musia z HZDS, hoci neradi, odkráčať. Bez vyhliadky na to, že by na júnovom sneme, ktorý je "proti stanovám a nedemokratický", mohli ešte miešať karty. Ohromná smola, že? Nebolo by príjemné mať aj vlastný klub, aj privilegované vzťahy s koalíciou, aj otvorené dvere u Weisera a ešte aj šancu na to, že ovládnu HZDS?
Zajtra bude parlament hlasovať, či chlievik pre "HZDS B" príde na program. Keďže najväčšia prekážka - dva kluby toho istého subjektu - je odbúraná, nič nestojí asi v ceste. Martináková sa v sobotu dovolávala dokonca kolegiality poslancov - dôvodila, že "všetci musia rešpektovať odchod 11 poslancov". A že chcú prežiť spolu štyri roky, a preto by sa mali k sebe správať ústretovo. Všimnime si dobre - Tkáčovi akrobati na oplátku "konštruktívne" odmietajú predčasné voľby, ktorých myšlienku naniesol Mečiar. Aká vzájomná empatia - jeden by sa rozreval od dojatia...
Revať ale netreba, dokopy sa nič nedeje. Jeden klub hore-dole, nie je v tom žiadna podstata. "Reálpoliticky" je taký vývoj dokonca pozitívny - stabilizuje sa koalícia, vzniká akýsi záložný súbor hlasov pre situácie, keby tá či oná strana "šprajcovala". Doslova a do písmena ťahali teraz "tkáčovci" gaštany z ohňa za KDH - nebyť ich, museli by napokon kádeháci hlasovať v irackej kauze proti pápežovi i biskupom...
Napriek tomu je absolútnym omylom, ak populárny politológ Mesežnikov tvrdí, že "nevidí legitímny dôvod pre to, aby nový klub nevznikol". Ten dôvod existuje a je veľmi silný - volá sa vytváranie noriem správania a kultúry vzťahov pre budúcnosť. Pokiaľ sa Tkáčovcom vyhovie, parlament tým vyšle signál, že štiepenie strán a vznikanie nových klubov je v poriadku. Naozaj chceme, aby sa množenie parlamentných subjektov, ktoré nikto nevolil, stalo pravidlom? Čo si majú o takýchto manieroch pomyslieť občania, ktorí zvolili do NR SR sedem subjektov a z ničoho nič ich tam bude osem? O to ide - nie o pochybné krédo, že dobré je všetko, čo Mečiarovi pomôže do hrobu.
Až v druhom rade beží o komplikácie, ktoré spôsobí nová matematika, keďže sa budú musieť prepočítavať a rekonštruovať pomery vo výboroch. To sa ľahko vyrieši. Až ale začne ďalšia volebná kampaň a strany budú predkladať návrhy na sprehľadnenie a zjednodušenie politickej scény, rozumný človek im už nemôže veriť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
