žobrotou. Posledne sa mohli dozvedieť, že si limuzíny kupuje čoraz viac Slovákov a slovenské (i keď kvantitou a kvalitou nedostatočné) cesty zaplavujú drahé automobily. Mercíky, bavoráky, audiny, ale i Ferrari, Jaguáre, Lamborghini, Masserati, atď., atď. sú odrazom spoločenského postavenia ich majiteľov, ktorí sa držia hesla, že za Škodu je škoda peňazí. Tú nech si kupujú v banánových republikách. Oficiálne štatistiky hovoria i o počte predaných luxusných limuzín - ceny ktorých sa pohybujú v rozmedzí niekoľkých miliónov - s tým, že Slováci nijako nezaostávajú za ostatnou Európou. A čo ostatní bez áut? Tí podľa neoficiálnych štatistík sa venujú zdravotnému životnému štýlu, ako napríklad chodeniu pešo, z čoho má naopak radosť naše zdravotníctvo. A tak je na Slovensku každý spokojný. (Návod ako postupovať pri získavaní futra na plytvanie, dnes uverejňujeme v P.S.!)
Medzi ďalšiu pozitívnu správu patrí "objav" Najvyššieho kontrolného úradu, že skoro na každom úrade alebo v štátnej inštitúcii sa vo veľkom plytvá. Samozrejme, niektorí plytvajú viac, niektorí menej. Podpredsedníčka NKÚ Danica Borisová vymenovala niekoľko príkladov, ale do užšieho výberu o cenu - Zlatého plytváka - sa dostali iba dvaja. Ministerstvo financií (ktoré plytvajúcich futruje) a ministerstvo zahraničných vecí. Najvyššiu známku (6,0) za "umelecký dojem" nakoniec získalo ministerstvo zahraničia za originálny postup v súvislosti s rekonšrukciou plastiky - hlavy leva. Hodnota rekonštrukcie bola niečo vyše pol milióna, ministerstvo však bolo veľkorysé a zaplatilo skoro dva melóny, predsa si niekoľkými "drobnými" nebude zaťažovať hlavu. Ministerstvo financií síce získalo iba striebro, treba mu však pripísať k dobru, že veľmi nezištne podporuje mladú generáciu. "Ako právneho experta napríklad oslovili študenta štvrtého ročníka na vysokej škole, alebo absolventa s dvojročnou praxou bez splnenia ďalších podmienok", povedala podpredsedníčka, na čo prísediaci vytiahli známky od 4,1 do 4,9 za technické predvedenie voľného výkladu smerníc. I keď v obidvoch prípadoch ide o do neba volajúce lapsusy, nič to nemení na skutočnosti, že si to môžeme dovoliť lebo na to máme a zazobaných Švajčiarov priviesť do smútku a za hocikoľko kúpiť aj ich fialovú Milku.
Až nakoniec sme si nechali politiku, lebo tá už nikoho nezaujíma, keďže sa konečne máme dobre a politici nech si robia čo chcú. Takže. Ďalší polčas rozpadu nastal v HZDS, keď starý stratil svoju sekretárku, nakoľko už aj korešpodenciu vybavuje sám. Zrejme je v papierovaní ešte nováčik, nakoľko neuspel ani u Ladislava Polku. Ten mu odkázal, že na jeho ľúbostné listy nebude reagovať, pretože o láske k hnutiu má on i ostatná desiatka iný názor. Pretože sa boxovať dá nielen rukami ale i nohami, "ľúbostný" list vystriedal fax, ktorý odkázal tkáčovcom, že sú vyradení z hnutia K.O. a o vysvetlenie môžu požiadať iba ak rozhodcu. A tak na Slovensku vďaka kickboxu vznikajú nové strany...
P.S. A tu je sľúbený návod na plytvanie: Od l.júla tohto roku sa približne o tretinu zvýšia koncesionárske poplatky za "obľúbené" vysielanie STV, ale aj za SRo, pričom ich platcami by sa mali stať aj dôchodcovia, ktorí boli dosiaľ od koncesií oslobodení. Uvádza sa to v návrhu novely zákona o koncesionárskych poplatkoch. Výška poplatku sa v prípade rozhlasu zvýši zo súčasných 30 na 40 korún a v prípade televízie zo 75 na 100 korún mesačne. Buďme aspoň radi, že novela neobsahuje paragraf, ktorý by nariadil, že pozeranie a počúvanie je povinné...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
