Dnes je na programe - po dlhom čase - Koaličná rada. Občerstvenie by malo byť opulentné, keďže debata bude údajne búrlivá a dlhá.
Tak to aspoň sľubujú traja účastníci, ktorých sa posledný aktuálny škandál zhodou okolností netýka. ANO, KDH a SMK chcú od Dzurindu riadne vysvetlenie, o čom vlastne je tá aféra okolo Badžgoňa. Pál Csáky, ktorý už pravidelne seje najväčší vietor, dokonca straší, že "to je boj o demokraciu" a pripomína obrovskú kauzu amerického prezidenta Nixona (Watergate - 1972). Tej sa však skutková podstata údajných Badžgoňových odposluchov v ničom, ale vôbec v ničom nepodobá.
Netreba zbytočne preháňať. V princípe je ale absolútne v poriadku, ak partneri chcú vysvetlenie. Údajné prepisy údajných telefonátov môžu byť nevieryhodné, ale atmosféra už do tej miery zhustla, že ignorovať udalosť ako nepodstatnú, o čo sa programovo snaží premiér, je jednoducho úlet mimo reality. Premiér sa nemôže tváriť, že reálna politika môže ísť mimo verejnej debaty. Je proste absurdné viesť uprostred korupčných podozrení štátnické reči, alebo oblbovať v Košiciach miestnu nobilitu rozprávkami o investíciách. A to robí predseda vlády už týždeň - nedá sa.
Diskusia na KR by mala mať dve roviny. Najprv sa SDKÚ musí nejako znesiteľne postaviť k tým indíciám, ktoré vyzerajú byť spomedzi "Badžgoňových aktov" už viac ako fámou - teda napríklad, či sa Dzurinda s týmto pánom naozaj pozná, ako podnikateľ tvrdí v jednom z prepisov. Ďalej vysvetliť, aké miesto má Badžgoň "v tyle" SDKÚ - ak vôbec má. Mikloš ako minister financií by už tiež mohol mať zistené, kto z tohto úradu vydal príkaz vrátiť jednej z Badžgoňových firiem 45 miliónov, ktoré údajne ten zaplatil ako svoj dlh štátu, ale z nesprávneho účtu. Alebo povedať, že informácia je nezmyselná a nič takého nebolo. Nedá sa len mlčať...
Samozrejme, že finančné pozadie SDKÚ nie je celkom kóšerné - ako temer ktorejkoľvek strany. To však nie je už námet Koaličnej rady - nie sú vyšetrovací orgán. Politický však áno a preto by mali žiadať od Dzurindu razantné opatrenia pre budúcnosť, aby navodil stav, že sa podobné aféry už nebudú opakovať. Je možné a aj plne oprávnené napr. SDKÚ vyzvať, aby stiahla zo svojich vrcholných orgánov človeka, ktorý účinkuje v každom škandáli... Od toho sa ešte minulosť neprerobí, ale vyšle sa aspoň aký-taký signál, že existuje dobrá snaha, alebo sa aspoň simuluje...
Isteže sa nedá zariadiť, aby sa o týždeň neobjavili nové údajné prepisy. Každý však uzná, že strana, ktorá má čisté svedomie aj účty, by vedela reagovať presvedčivejšie. A vľúdnejšie. Predsa za to, že - azda - niekto chce "diskreditovať SDKÚ", ako tvrdí Dzurinda a spol., nemožno trestať verejnosť brutálnou ignoranciou. Pravda bude najskôr tu i tam - ide skutočne o akciu proti SDKÚ, s Badžgoňom sa ale asi poznajú...
Vysporiadať sa s touto aférou, prípadne sa ešte raz vrátiť aj ku Kresánkovmu listu, či dokonca akciám VSŽ, je principiálna záležitosť. Treba vidieť jasne jednu vec: Pofidérne pozadie politických strán je čosi ako prostitúcia - je staré ako demokracia sama a pravdepodobne neexistuje spôsob, ako toto zlo vykoreniť. Nešvár je rozšírený z definície, lebo aj politici sú hriešni ľudia, ako my všetci ostatní. V politike je pokušenie aj vyššie a príležitosti pestrejšie ako v normálnom živote. Ide ale o jedno - nedopustiť, aby sa z úchylky stal systém. Na strany sa musí neustále tlačiť, aby nestratili schopnosť sebakorekcie. Správanie, ktoré demonštruje v posledných dňoch Dzurinda, akoby predznamenávalo, že túto schopnosť stráca.
Druhá rovina, s ktorou by mala dnešná KR pohnúť, sú riešenia do budúcnosti. Na jednej strane je jasné, že napr. návrh ANO na krížovú kontrolu naozaj nejde k podstate veci. Ruskova kauza nemá nič spoločného so straníckym rozsadením štátnych tajomníkov v silových rezortoch. O to viac s deravou legislatívou a neprehľadným odpočúvacím systémom, v ktorom sa nevyznajú ani jeho správcovia a výrobcovia. Vladimír Palko sa ale nemôže tváriť, že ide o nejaký detail, a že vypuklý problém vyrieši technické doladenie systému tak, aby sa smerom dozadu nedali odposluchy mazať. Naozaj ako dobrý preto vyzerá návrh SMK, ktorý počíta s vytvorením akéhosi autonómneho úradu pre odpočúvanie. Isteže je nemilé, že ide o ďalší úrad a teda ďalšie peniaze, prínos sa však zdá obrovský - centralizoval by sa výkon aj zodpovednosť. Nikto by sa nemohol viac vyhovárať, že ktosi "hackol" systém či doňho "nelegálne vstúpil". Počítač by si pamätal, ktorý vyšetrovateľ s ktorým odposluchom narábal, a keby sa ten o mesiac či rok objavil v novinách, hneď by bolo jasné, kto ho vyniesol...
Ak sa KR nechce prizerať rozkladu dôvery v celý politický systém, musí sa s kauzou dôsledne vysporiadať. Ešte aj za tú cenu, že niekoho z partie to môže trochu bolieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
