silu ramien a nôh. V mladosti sa však toho nalyžoval dosť, hlavne na bežkách, aj keď len rekreačne. Ako správny otec svojich troch dcér musel v zime vytiahnuť na zasnežené kopce.
"Nikdy nezabudnem na lyžovačku na Ještěde, kde som sa vydal aj s dcérkami, ktoré boli vtedy ešte malé. Vyrazili sme ráno smerom k Ještědu, ktorý sa nám zdal byť dosť blízko. Kopec však striedal dolinu, tá ďalší kopec a hoci sa nám cieľ našej cesty zdal byť stále bližšie, nie a nie tam doraziť. Keď sme tam napokon došli, boli sme takí unavení, že sme nevládali ani lyžovať. Navyše sme si uvedomili, že ak sa chceme včas vrátiť, je najvyšší čas to otočiť. Padal mrznúci dážď, lyže akoby mali o dvadsať kíl navyše. Napokon sme si ich dali na plecia a tak sme vykračovali dole do Jesenníkov. Prišli sme až večer, na tú svalovku nikdy nezabudnem. Vtedy sme si povedali, že už budeme chodiť lyžovať len tam, kde je plno ľudí," zaspomínal si Ján Pisančin na svoje trápenie s odstupom rokov už s úsmevom.
Autor: kla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
