vo vo včerajšom vydaní amerického ekonomického denníka Wall Street Journal. Dobre informované zdroje pre denník uviedli, že suma by mala pokryť výdavky na vojnu, na pokračujúci boj s terorizmom i výdavky spojené s odstraňovaním následkov vojny.
Plánovači rozpočtu v Pentagóne ešte nevedia, ako dlho by konflikt trval a akými sumami do rozpočtu prispejú spojenci. Tiež nie je isté, aké škody by mohol v Iraku napáchať súčasný prezident Saddám Husajn, aby sa pomstil dobyvateľom. Z tohto dôvodu sa zdroje denníka domnievajú, že konečná schválená suma zrejme neprekročí hranicu 60 miliárd dolárov. V Bielom dome sa údajne kvôli sprehľadneniu financovania vojny uvažuje o rozdelení peňažnej požiadavky do dvoch oddelených účtov - peniaze z jedného by boli určené len na vojnu a peniaze z druhého by išli na rekonštrukciu krajiny. Vojna by mohla na koniec byť kratšia a lacnejšia než ukazujú súčasné kalkulácie.
Predstavitelia ministerstva obrany však uprednostňujú jednotný účet, z ktorého by sa financovala vojna i obnova Iraku. Tvrdia, že týmto spôsobom sa môžu vyhnúť prípadnému prerušeniu finančných tokov na konci fiškálneho roka. Irak má po Saudskej Arábii najväčšie zásoby ropy na svete. Americkí experti podľa novín Wall Street Journal uvažujú, že peniaze z jej predaja by mohli zohrať kľúčovú rolu pri povojnovej rekonštrukcii krajiny a mohli by tak znížiť konečný účet za vojnu. Pripravovaná 95-miliardová finančná požiadavka ráta v prvom povojnovom roku s nulovými výnosmi z ropy. Úradníci z Pentagónu však podľa nemenovaného dobre informovaného zdroja presadzujú čo najväčšiu flexibilitu vo výdavkoch. Citujúc dôveryhodné zdroje denník uviedol, že pripravovaný finančný plán nezahŕňa výdavky, ktoré by spôsobil prípadný masívny útok biologickými a chemickými zbraňami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
