akty mesta Košíc z rokov 1393 - 1405. Ťažko čitateľný latinský rukopis rozpísal a vybavil vysvetlivkami medievista O. R. Halaga. Najstarší prameň z juhovýchodu Európy o stykoch so Západom i Východom má i prvú zmienku o Cigánovi v Košiciach.
V júli 1404 stál mešťan Matis Varmiš (písaný aj Varmuš) pred súdom richtára ako žalobca proti Matejovi Ciganovi kvôli krvavému prepadu (propter effusionem sanguinis). Výrok súdu bol, že obvinený Matej Cigan má výpoveď v tej veci potvrdiť zložením prísahy na kríž.
Pred celomestský súd richtára-primára patrili len ťažké previnenia. Bežné spory medzi Cigánmi súdil ich vlastný vajda. Mal v Tábore takú kompetenciu ako na predmestiach huštácki richtári. Z huštáckych súdov sa zachovalo veľmi málo zápisov, z vajdovho nič (tie sotva boli zapisované). Vajda ručil mestu za poriadok v Tábore a za činy Cigánov aj mimo neho.
Na rozdiel od iných obyvateľov mesta, zdaňovaných individuálne podľa domácností, daň za Cigánov Tábora odvádzal mestu hromadne jeho samosprávny orgán, vajda. V roku 1686 odviedol za celý Tábor na predmestí paušál 180 zlatiek. V tom čase nebola to suma malá, svedčí o značnom počte usadlíkov Tábora. Bez vlastnej samosprávy, vajdu-Cigana, by mesto svojimi údermi sotva bolo dokázalo zohnať peniaze a udržať poriadok.
Autor: ORH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
