umeleckých diel - medirytín a malieb košického rodáka Jenö Dobyho, ktoré múzeu darovala umelcova vnučka Klára Doby.

Na stránke sa nchádza aj jeho krátky životopis a diela, ktoré tvoril po celom svete. Jenö Doby sa narodil v roku 1834 v Košiciach, v rodine tamojšieho obchodníka. Jeho prvým učiteľom kreslenia bol strýko z matkinej strany Imre Henszlmann (1813-1888), známy starožitník, historik umenia a univerzitný profesor. Pretože sa mladý Doby zaujímal aj o grafiku, rodina ho poslala na štúdia do Pešti k uznávanému medirytcovi majstrovi Alajosovi Fuchsthalerovi. Ten práve v tom období pripravoval rytiny do Henszlmannovej knihy o košických kostoloch postavených v staronemeckom štýle. Jenö Doby sa potom v roku 1852 dostal k maliarovi Farkasovi Böhmovi, ktorého doprevádzal i na jeho ceste do Ríma. Tu v rôznych galériach maľoval kópie starých majstrov. Po vyše roku sa Doby vrátil do Košíc a začal maľovať hlavne portréty.

Túžba po ďalšom vzdelaní ho však znova zaviedla do sveta. Zdržiaval sa postupne v Rheimsbene a Londýne, v roku 1862 odcestoval do Paríža, kde svoje rytecké schopnosti zdokonalil u majstra Sondaina. Po návrate domov pracoval hlavne v Košiciach a Pesti. V roku 1869 sa pri svojej návšteve Viedne zoznámil s Lajosom Jacobym, učiteľom rytectva na viedenskej Akadémii a na jeho podnet sa presťahoval z Košíc do Viedne, kde pracoval na rytinách pre rôzne inštitúcie, medziiným pre vedeckú akadémiu, archeologický výbor a viacero galérií. Neskôr dostal objednávky na vyhotovenie portétov osobností Rakúsko-Uhorska, kráľa i svojho strýka Imre Henszlmanna. V roku 1894 mu v Antverpách udelili medailu za rytinu Samsona a Delily, ďalšie jeho diela boli ocenené v Paríži a v Budapešti.

Lexikony a odborná literatúra eviduje 126 rytín Jenö Dobyho, uznávaný je však aj jeho podiel na výchove novej generácie grafikov. Zomrel v roku 1907 v Portore.