Poukážky mali miestny charakter
V dnešnom pokračovaní sa budeme venovať desaťkorunovej poukážke s dátumom 1. 1. 1943. Táborová poukážka je tlačená ofsetom , podobne ako ostatné nominály. Širokou pestrosťou farieb desaťkoruna nevyniká. Na celom platidle dominuje farba tmavomodrá (rozmery 126x65mm). Terezínske poukážky nižších nominálov sú tlačené na bankovkovom papieri bez vodotlače. Nie je žiadnou kuriozitou, že u nižších nominálov sa vodotlač nevyskytuje.
V koncentračnom tábore v Terezíne zo začiatku sústreďovali príslušníkov odboja a inteligencie. Neskôr, rozhodnutím ríšskeho protektora R. Heidricha bolo 20. 1. 1942 zriadené uzavreté židovské sídlisko. podarilo sa nám zistiť, že Terezínom prešlo vyše stotridsaťtisíc väzňov, čo je obrovský počet. Väčšina väzňov bola deportovaná do vyhladzovacích táborov v Osvienčime. Finančné záležitosti Terezína spravovala ich banka, ktorej majetkom boli poukážky v hodnote 30 miliónov papierových poukážok. S platidlami podobného charakteru sa nestretávame len v Terezíne, ale aj v iných zajateckých táboroch: Buchenwald, Matthausen, Saschenhausen a iné. Nútený obeh táborových platidiel bol rafinovaným spôsobom okrádania väzňov. Často boli zmeňované za finančné obnosy, ktoré internovaným posielali rodinný príslušníci.
Aký bol význam týchto poukážok? Ich funkcia spočívala v tom, že mali miestny - táborový charakter, mimo tábora boli neplatné. Čo to v praxi znamená? Pri úteku boli väzňom nanič, ostali bez peňazí. Vidíme, že história platidiel niekedy skrýva aj veľmi smutné udalosti. Dúfajme, že tieto poukážky ostanú iba upozornením pre budúce generácie na neľahké obdobie, keď mnoho nevinných ľudí nechalo v zajateckých táboroch zriadených nacistami svoje životy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
